V podobnom duchu pravdepodobne zmýšľajú aj protagonisti tejto úvahy. Teda u jedného ide skôr o ten pokus, u druh/ého/ej o systematický posun v kariére. Reč bude o moderátoroch hlavných športových správ.
Dámy majú prednosť. Nie príliš intenzívne, ale predsa už nejakú dobu sledujem vývoj a mediálne počiny Márie Pietrovej. Od jej prvých záberov a vstupov pred kamerou od moderovania hudobnej hitparády, cez relácie typu Blesk, ranné vysielania, súťaže počas MS v hokeji a podobne, až po jej súčasnú pozíciu hlásateľky športových správ. Slovensko už malo niekoľko hlásateliek rôznej kvality. Subjektívne, za seba hovorím, že ma zaujíma najmä vecnosť a aktuálnosť správ, príjemný výzor je plusom, avšak zanedbateľným. Napríklad celkom rád mám aj Vlada Gendu a ten, bez urážky, pripomína trochu suseda Záviša v mladšom vydaní. Cením si však jeho profesionálny prejav a prístup. Tvrdím, že nemusíme mať za každú cenu ženskú/é hlásateľky športových správ, takisto tvrdím, že ak dvihnú sledovanosť, tak len dočasne. Slečna Pietrová dostala šancu, pre ňu, aspoň nateraz, vysnívanú, lebo si spomínam, že už pred nejakými rokmi sa vyjadrila, že jej snom je moderovať šport vo večerných hlavných správach. Napokon, okľukou, sa jej to podarilo.
Tieto jej prvotiny ma nejak úplne neodstali, ale na druhej strane pôsobila sympaticky, nie rušivo. Vidieť však potenciál a predpoklady a takisto, z jej doterajšej práce, cítiť aj chuť zlepšovať sa a posúvať ďalej.
Juraj Bača. Pred rokmi by som povedal – celkom inteligentný, hlavne však úspešný reprezentant, olympionik. Zo skúseností viem, že olympijské hry sú tou najväčšou odmenou, tým najväčším zadosťučinením v kariére športovca, za hodiny a roky driny, hektolitre potu, precestované kilometre a množstvo času mimo rodinného kruhu. Možno trochu predčasne stratil motiváciu do ďalšej športovej driny, možno to bolo zlým pochopením dobre mienených rád. Neviem. Čo možno o pánovi Bačovi povedať teraz. Priemerný podnikateľ, kostrbatý letsdancer, trápny falošný milionársky ženích pre prostoduché nevesty, komerčnými médiami vytvorený..., ani neviem čo? Ťažko povedať. Evidentné je však, že od posledného seriózneho šplechnutia v komárňanskej lodenici nastúpil na cestu narcistickej samodeštrukcie svojej /bývalej/ osobnosti v priamom prenose. A takto pokračuje ďalej, momentálne ako hlásateľ športových správ. Na strane Peťa Holého, alebo Lenky Čvirikovej – Hriadeľovej by sa ma takáto konkurencia asi aj dotkla. Degraduje profesiu športového novinára ako takú. Prebojovať sa do pozície hlásateľa športových správ v prime time by malo byť výsledkom buď už určitých skúseností z branže alebo talentu, najlepšie kombinácie oboch. Preto by som , vážený pán Juraj, pripojil tiež jednu dobre mienenú radu. Skúšajte ďalej. Určite Vám niečo nakoniec sadne, v čom sa uplatníte. Skúsili ste si, že média to nebudú. Absentujú Vám aj roky hlásateľskej a moderátorskej práce, nemáte ani talent, neovládate slovenský jazyk, vždy budete mať pre slovenské médiá, strašný maďarský akcent. Vám, slečna Pietrová, držím palce.
