„Taiwo“. Kniha, ktorá zastaví tlkot vášho srdca.

Môcť sa s vami podeliť o zážitok, spáchaný na mne knihou Taiwo (francúzsky originál „Taiwo bol vydaný nakladateľstvom Incroyant Fils Unique v Paríži v roku 2006), je ako sedieť v parku s bezodnou krabicou najlahodnejších belgických praliniek a smieť nimi ponúknuť všetky deti navôkol. Nechcem a ani nebudem haniť slovenské vydavateľstvá, ktoré odmietli zaradiť tento román do svojich edičných plánov. Slovenský čitateľ je nimi príjemne, pravidelne (a najmä konečne!) rozmaznávaný McEwanom a Murakamim a doba, kedy nový Simmel alebo Dick Francis spôsobovali nájazdy „riadkožrútov na bezbranné kníhkupectvá je dávno za nami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Gabriel K. Whyte počas svojho života tvrdohlavo odmietal ponuky veľkých parížskych nakladateľstiev a možno aj z toho dôvodu sa vydanie jeho jediného románu Taiwo „zahniezdilo" pod krídlami žilinského nakladateľstva Iné svetlo. Juraj Tabányi, talentovaný prekladateľ študujúci vo francúzskom Mentone (áno, presne tam, kde pôsobí aj študentka, blogerka a brušná tanečníčka Ranya Malovičová) sa tejto šance zhostil vynikajúco a slovenský preklad Taiwo bol v náklade 22 000 kusov uvedený na náš knižný trh v decembri 2007.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Danielle a Gilles Pelletierovci nie sú ničím výnimočný manželský pár. Danielle sa po 35 rokoch pôsobenia na katedre sociológie na parížskej Sorbonne rozhodla odísť predčasne do penzie a presťahovať sa spolu s manželom na francúzsky vidiek. Od detstva trpela astmou, a aj z toho dôvodu sa spolu s Gillesom rozhodli pre kúpu vidieckeho sídla neďaleko Montpellier, mesta na pobreží Stredozemného mora. O deväť rokov starší Gilles, prívrženec ultrapravicových myšlienok Jean-Marie LePena, vyzliekol sudcovský talár na parížskom súde už pred niekoľkými rokmi. Zanevrel na život v meste nad Seinou zmietanom etnickými nepokojmi a demonštráciami ľavicových radikálov a Daniellin návrh na únik z veľkomesta bol pre neho skutočným vyslobodením. Spoločne s manželkou sa začali venovať renovácii sídla a pestovaniu obľúbených pivónii. No a keď práve neriešil lajdáckosť a lenivosť miestnych dodávateľov, mohol sa oddávať štúdiu pamätí generála de Gaulla a fajčeniu fajky. Danielle zase trávila svoje voľné chvíle prechádzkami v prírode a maľovaním neveľmi vydarených portrétov Jeana Gabina. Takto vyzeral ich život PRED.

SkryťVypnúť reklamu

Niť ich pokojného bytia znenazdajky pretne náhoda, Boží úmysel, prozreteľnosť osudu, nazvime to akokoľvek. Tá chvíľa jednoducho nastane vtedy, keď Danielle počas poobednej prechádzky v lese nájde zbedačenú černošskú utečenku s dojčaťom v náručí. S Gillesom obom poskytnú prístrešie, ale vysilená žena svoj boj o život prehráva a zomiera v náručí Danielle. Gilles trvá na oznámení udalosti žandárom aj napriek tomu, že pre dieťa by to mohlo znamenať deportáciu nevedno kam. V Danielle sa prebudí materinský cit a pod hrozbou rozvodu ho prinúti k hre, ktorá obráti ich životy naruby. Gilles s pomocou konexii a úplatkov vybaví v Paríži falošný rodný list a dokumenty potrebné k adopcii dieťaťa. Do rodného listu je ako krstné meno uvedené meno Taiwo, podľa nápisu nájdenom na brušku dieťaťa.

SkryťVypnúť reklamu

Starnúci manželský pár akoby s príchodom Taiwa chytil druhý dych a všetku svoju energiu venuje výchove dieťaťa. Danielle ho zahŕňa materinskou láskou, ktorú akoby už dávno uložila do zaprášeného trezoru so spomienkami na výchovu Édouarda a Michéle. Prvorodený syn, rozložený na kúsky a úplne bez peňazí po rozvode s americkou manželkou, spočiatku odmieta pochabý nápad svojich rodičov, ale neskôr sa sám počas návštev ich vidieckeho sídla čoraz viac venuje vyrastajúcemu „súrodencovi". Jeho sestra Michéle, doktorandka filozofie a na „radosť´" svojho otca vyznavačka budhizmu si naopak k dieťaťu od začiatku vytvorí hlboký vzťah a počas jeho dospievania dramaticky ovplyvní jeho vývin a pohľad na život. Taiwo prežije na juhofrancúzskom vidieku nádherné detstvo a v osemnástich rokoch odchádza študovať do Paríža. Pulzujúca metropola, jeho prvá láska, ale aj rasové predsudky okolia v ňom prebúdzajú túžbu po nájdení svojej identity a s pomocou Michéle sa popri štúdiu francúzskej histórie začne venovať hľadaniu svojich koreňov. Ako by ste však hľadali svojich predkov a pátrali po svojom pôvode, ak by to jediné, čo vám môže pomôcť, je vaše krstné meno?

SkryťVypnúť reklamu

Taiwo znamená v nigérijskom jazyku „Ten, ktorý pred - ochutnáva svet". Matky v Nigérii ním zvyknú pomenovať dvojča, ktoré uzrie svetlo sveta ako prvé. Taiwo postupne skladá spletitú mozaiku svojho putovania s rodičmi naprieč Alžírskom, ich spoločné utrpenie v podpalubí nákladnej lode smerujúcej k Marseille až po tragickú smrť otca na pobreží vysnívanej zeme.

Osudy hrdinov pokračujú ďalej, ale to už by som deťom a vám, milí blogeri, z bezodnej krabice belgických praliniek rozdal priveľa. Nie je to však dej, ktorým si táto kniha ukradne vaše srdcia. Je to Whyteov nezmerateľný talent dávať postavám dušu. Nie sú to bezrozmerné figúrky, za ktorých konaním cítite manipuláciu ich Svoriteľom. Práve naopak, každá z nich je osobitým vesmírom naplnením citmi až po okraj. Ich smútok a bolesť vami preniknú ako chirurgická oceľ a ak si nedáte pozor, vyžmýkajú z vás nakoniec posledné štipky emócii. Ako vo chvíli, keď po nekonečnom hľadaní Taiwo s pomocou Michéle objaví v nigérijskej dedine svoju dvojičku Safiyah (v nigérijčine Čistá, Jasná) zomierajúcu na maláriu. Možno práve vtedy sa na chvíľu zastaví tlkot vášho srdca a budete mať pocit, že osud niekoho iného sa vás dotkol tak nesmiernou naliehavosťou a silou, že pre ten váš vlastný už vám neostalo miesto. No Whyte je veľký žonglér života a preto vzápätí, akoby sa nič nedialo, lebo taký náš život naozaj je, vás uslzených rozosmeje retrospektívnymi momentmi. Presne ako tým, keď osemročný Taiwo so židovským poštárom a presvedčeným komunistom Pascalom na bicykli roznáša do schránok pozvánky na schôdzku miestneho politbyra.

Keď mi pred očami prebiehali posledné riadky tejto knihy, cítil som sa ako vtedy, keď som v žilinskom Dome Odborov opúšťal s dvomi jugošmi projekciu Jarmushovho Dead Mana. V tej chvíli ma totiž naplnil pocit pochopenia a nevysloviteľnej úcty k niekomu, kto vie ľudský život vložiť na celuloidový pás alebo medzi riadky knihy tak, že životy imaginárnych postáv včleníte do svojich životov a zapíšu sa do vašich sŕdc nezmazateľnou fixkou. 

Ak ste z týchto riadkov zatúžili spoznať príbeh Taiwa, navštívte najbližšie kníhkupectvo a zakutrite sa potom na pár hodín pod perinu so silným čiernym čajom, ktorý vám spolu s Taiwom nedopraje spánok. Objavíte príbeh napísaným človekom, ktorý sa vydal znovuobjavovať dobro v našich srdciach a uveril v to, že sme ešte stále ostali ľuďmi. 

Táto recenzia by nevznikla bez neoceniteľnej pomoci vás všetkých.

 Biografia:

Gabriel K. Whyte sa narodil 15. februára 1942 v Montpellier v rodine stredoškolských profesorov. Jeho matka pôsobila na miestnom gymnáziu ako učiteľka estetiky a otec ako rodený Ír vyučoval anglický jazyk a jeho históriu. Po štúdiu na parížskej Sorbonne pôsobí Whyte niekoľko rokov v Alžírsku ako dopisovateľ denníka Le Parisien. V roku 1968 sa vracia späť do Paríža a aktívne sa zúčastňuje májovej revolúcie spôsobujúcej kolaps vlády de Gaulla a nástup socialistov. Ďalší politický vývoj vo Francúzsku ho znechutí natoľko, že sa sťahuje do úzadia a sporadicky uverejňuje recenzie diel francúzskych autorov. V roku 1978 vydáva v parížskom vydavateľstve Incroyant & Fils Unique zbierku poviedok zo života alžírskej komunity v Paríži pod názvom „Eaux Usseés de Ville". Jej vydanie sa vďaka nekompromisnej kritike francúzskeho prisťahovaleckého systému stretne s tvrdým odporom francúzskej verejnosti a prekvapivo aj samotných Alžírčanov. Výtlačky sú jeho odporcami demonštratívne pálené na námestiach francúzskej metropoly. Whyte sa na niekoľko rokov opäť úplne vytratí z verejného života. Intenzívne pracuje na knihe Taiwo, ktorá ho vynesie na piedestál modernej francúzskej literatúry. Počas autogramiády v rodnom Montpellier ho 13. januára 2006 nožom napadne fanatický 17-ročný neonacista a Whyte vo veku nedožitých 64 rokov na následky zranení umiera.

foto: internet

Vlado Radosa

Vlado Radosa

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

píše, čo vidí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu