Krátke obzretie nasratého pioniera.

21. august 1968  Hranice Československej socialistickej republiky prekračujú jednotky piatich spojeneckých armád Varšavskej zmluvy. Neprichádzajú v mieri, na uliciach za sebou nechávajú telá bezbranných civilistov. Na rozdiel od roku 1945 sa tentoraz tváre vojakov nedočkajú bozkov, ale pľuvancov a na tanky nedopadajú kvety, ale kamene. Možno je to preto, lebo majú na sebe biele (invázne) pásy - to aby ich bolo možné rozoznať od tých, ktoré sú vo výbave ich spriatelenej Československej ľudovej armády.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (67)

 Vojaci, ktorí ku nám prišli nemajú ani poňatia, čo sa u nás vlastne deje. Jednoducho im povedali, že musia ísť brániť socializmus, ktorý sa u nás ocitol v ohrození. To ale nie je pravda, to sa len suverénny štát rozhodol, že pôjde vlastnou cestou. Žiaľbohu, Kremeľ je proti. Západ vyslovuje ostré protesty, ale to je všetko. V prípade, že by sa rozhodol reagovať silou, tretia svetová by nás neminula. Začína éra normalizácie, nádej na slobodný život v tejto krajine je na viac ako dvadsať rokov v ťahu. Svetlo sveta uzriem o tri roky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

14. september 1981

V žilinskom kine Úsvit sa zo mňa stáva pionier. Pravá ruka, ktorou zdravím hliadku prichádzajúcu s pionierskou zástavou sa mi trasie vzrušením, v očiach mám slzy dojatia. Po československej hymne znie aj tá sovietska. Potom spoločne spievame Internacionálu. Druhý bod pionierskeho sľubu znie: „Pionier je priateľom Sovietskeho zväzu a obhajcom pokroku a mieru na celom svete."

1. máj 1987

Ako študent gymnázia spoločne so svojimi profesormi a spolužiakmi zdravíme funkcionárov Komunistickej strany Slovenska stojacich na provizórnej tribúne hotela Slovakia v Žiline. Spoločne skandujeme heslá, ktoré sme nacvičovali na školskom dvore. „Nech žije 1. máj! Nech žije KSČ" Nech žije Sovietsky zväz!" Už o tretej sú všetci komunistickí funkcionári a tri štvrtiny prvomájového sprievodu spití pod obraz Boží.

SkryťVypnúť reklamu

13. január 1988

Profesor občianskej náuky nám vysvetľuje, ako sa okolo Alexandra Dubčeka v 60. rokoch vytvorila „frakčná" skupina, ktorá mu zabránila vytvoriť si reálny obraz o ohrození socializmu v ČSSR. Vysvetľuje nám tiež, že zásah spojenecký vojsk - takzvaná „bratská pomoc" - bol nevyhnutný. Pod lavicou hráme piškvorky, alebo znudene žujeme desiatu. Profesor je komunista, polovičný invalid a pravidelne nás mláti. Aj baby. Je to pekný hajzel.

27. november 1989

Spolu so spolužiakmi z FTVŠ stojíme na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Na plachtu, ktorú som zobral z postele na intráku striekam sprejom nápis „Umyte krv z Prahy". Na tribúne stojí Kňažko, Budaj a starší pán, ktorého tvár mi je povedomá. Všetci navôkol skandujú „Dubček, Dubček, Dubček!" Skandujeme aj my.

SkryťVypnúť reklamu

4. júl 2006

Prezidentom Slovenskej republiky je vymenovaná nová vláda na čele s Róbertom Ficom, bývalým členom komunistickej strany. Slovenský politický slovník je obohatený o nové termíny - Kuba, Lýbia, zrušenie privatizácie, milionárska daň, smer Východ.

Dnes je 39. výročie obsadenia ČSSR spojeneckými vojskami. Bývalí politický väzni chcú, aby bol tento dátum pamätným dňom. Podľa mňa je skôr dôležité, aby sme si ho navždy uchovali v pamäti najmä my. A aby sme nezabudli na tých, ktorí vtedy zomreli pod paľbou z ruských samopalov. Alebo neskôr počas výsluchov Štb, vo väzniciach, pri úteku na hraniciach alebo v uránových baniach. Na to, ako nám vzali pasy, nádej a slobodu. Na roky vymývania mozgov, ktoré začali sľubom iskier a pokračovali tvrdou propagandou štátnych médií, iné totiž nejestvovali. Na všemocných policajtov, colníkov, komunistov v riadiacich funkciách, mäsiarňach a zelovococh. V okolí každého z nás je niekto, s kým komunistický režim poriadne vyzametal. A to nehovorím o tom, že sa nedostal na výšku, alebo ho nepustili do Maďarska alebo Juhoslávie nakupovať Bravo, Pumy, alebo Wranglery.

SkryťVypnúť reklamu

Ešte pred pár rokmi sa v našom parlamente vyškierali arogantné komunistické ksichty hlásajúce návrat k starým hodnotám a zvolené našimi hlasmi. Teraz o našich osudoch rozhoduje ex - komunista prezlečený za novodobého Jánošíka. Ako bývalý pionier som nasratý na to, kde sme ho na najbližšie štyri roky zamestnali. Tento blog však nie je o ňom, je o tankoch s bielymi pásmi a našej krátkej pamäti. A vznikol aj preto, že na východ od nás sa prebudil veľký a nebezpečný medveď vedený bývalým agentom KGB. Takže bacha na pamäť, Slováci.

Vlado Radosa

Vlado Radosa

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

píše, čo vidí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu