Celé to začalo pred mojim stánkom, ako ináč. Môj deň v stánku má cykly, podobné prílivu a odlivu na mori. Ráno o šiestej ma ľudia začnú obliehať ako Stalingrad a neviem, kde mám skôr skočiť. Najviac idú noviny, samozrejme Nový čas, ten nemám rád, lebo je komerčný a často ponižuje nevinných ľudí. Aj keď sú to celebrity. Zase ale odbočujem. Takže, ráno je to naozaj peklo. Potom nastane odmäk asi do takej tretej. To ku mne chodia len dôchodcovia a nezamestnaní. A pán Bátor s Mikim, tých som vám už spomínal. A ešte deti cez prestávku z blízkej školy, kupujú si blbé nálepky na telo. Superstar a tak. No a práve počas odmäku sa stala tá dnešná príhoda.
V rade pred mojou kukaňou stáli traja ľudia. Nejaký cudzí pán, čo len tak narýchlo vystúpil z auta, stará pani Příhodová a ešte niekto. No a ako som vydával tomu pánovi peniaze, tak som cez okienko zbadal ruku, čo sa vsunula do kabelky tej starej pani. Cudziu ruku. Tá ruka mala hore oči, ktoré ma nevideli, ale ja som mal na ňu dokonalý výhľad. A tá ruka tam nemala čo hľadať, v tej kabelke. Tak som nespanikáril, vyklonil som sa z okienka a zareval som tomu pánovi rovno do tváre: „Chyťte ho, kradne!!!“ Ale to bola chyba. Lebo kým sa všetci spamätali, tak sa dotyčný zlodej vydal na útek. Keď som si to potom analyzoval, tak som mal jednoducho potichúčky vybehnúť zo stánku a prichytiť ho rovno pri čine. Nejde o to, že by som chcel byť nejaký hrdina, ale bolo by to tak najrýchlejšie. Aj ten chudák zlodej by bol určite radšej, podľa toho, čo ho čakalo potom.
Namiesto toho sa to celé zvrtlo úplne ináč. Chalanisko sa rozbehol naprieč ulicou ako zmyslov zbavený, v ruke mal púzdro na okuliare pani Příhodovej. Prázdne. Za normálnej situácie by bol určite ušiel, mal asi pätnásť, rýchle nohy a bežal o život. Lenže kúsok od môjho stánku je nejaké školiace stredisko a vonku pred ním stáli náhodou ľudia, fajčili a pili kávu, asi mali prestávku. Keď som vtedy zareval ,vytrčený zo stánku, aby ho chytili, tak tí ľudia odhodili kelímky aj cigarety a vybehli na ulicu, aj baby aj chlapi. Normálne urobili taký vejár a išli tomu zlodejovi oproti. Zozadu sme sa zhrčili my ostatní, čo sme sa vyzbierali z ulice a zahradili sme mu cestu. Nemal šancu, tak len zastal a pozeral sa raz na jednu a raz na druhú stranu. Ako sme sa k nemu blížili, tak zrazu ten náš kordón prerazila p. Příhodová a vrhla sa na neho.
Musím sa priznať, že pani Příhodovú nemám rád. Vlastne ju neznášam. Je to stará ježibaba. Keď si deti urobia pod jej oknami sánkovisko, tak na nich reve z okna, nadáva im do pankhartov a leje na nich vodu. Je to beštia. Nik ju nemá rád, hovoria o nej, že je to stará komunistka, ktorá udávala ľudí za režimu. Komunistov nenávidím, špinavci jedni červení. Takže, keď sa dopachtila k tomu zlodejovi tak sa na neho z celej sily rozohnala kabelkou. On sa vôbec nebránil, lebo videl, že nemá šancu. Tá jej kabelka si pamätala určite ešte dobu kamennú, lebo bola celá zošúverená, nedalo sa ani rozoznať, že akú má farbu. Na boku mala veľkú ošúchanú kovovú sponu. A práve tou sponou trafila toho chalana do čela. V momente ho zaliala krv. Asi zostal v šoku, lebo stále dookola šepkal „Ja všetko vrátim, ja všetko vrátim.“ Normálne mi ho bolo ľúto, lebo bol fakt vystrašený. Zhrčili sme sa okolo neho, a ktosi zavolal políciu.
Starú ježibabu potom odtrhli od zlodeja, bol to nefér súboj. Potom prišli policajti a začali to vyšetrovať. Všetci sa zrazu rozpŕchli a zostala tam len striga, ten Róm a ja. Peklo. Hodinu som počúval jej hysterické škreky. Policajti sa zjavne dobre zabávali, aj keď sa kvôli strige tvárili vážne. Potom zmizli aj s úbohým zlodejom. Ten si už podľa mňa v živote nezoberie ani špáratko z reštaurácie.
Na jednej strane bolo pekné, že sa ľudia tak odhodlali ho chytiť, z na druhej strane je ten Róm vlastne chudák. Lebo si to asi zo sebou v živote ponesie ďalej, rovnako ako otlačok pracky zo striginej kabelky. Proste mal zas raz niekto smolu. Nechcel som to celé pokaziť, lebo to bolo moc fajn, že sa ľudia netvárili ako keby nič a chytili ho pri čine, ale keď som sa vrátil do stánku, tak som zistil, že mi niekto cez okienko, ktoré som nechal otvorené, ukradol cigarety, ktoré boli po ruke. Za dobrotu na žobrotu, tak to vidíte.
