Ako v Žiline opäť raz svitla nádej.

V poslednom čase to so Žilinou ide dole vodou. Žilinčanov kríza obrala o radosť z pohybu, akoby stratili lesk v očiach a upadli do podivnej apatie – kým pred pár rokmi boli počas majstrovstiev v hokeji plné krčmy a fandilo sa ostodeväť, teraz si ľudia nakúpia plechovky piva a chrumky v samoške a sedia doma na zadku. A život z historického centra sa pomaly vytráca. Kedysi sa Žilinčania schádzali na Veľkom a Malom Korze, Na čajoch o piatej v Hoteli Grand. Dnes sa už nič podobné nejestvuje, ba ani Mestské divadlo, Bábkove divadlo alebo Považská galéria už nie sú v kurze. Stavím sa s vami o pivo a poldeci, že traja z piatich Žilinčanov netušia, že Výstavná sieň Považskej galérie ukrýva klenoty z tvorby nášho rodáka Vincenta Hložníka. Ako bonus a daň z pažravosti sme navyše dostali dve nevzhľadné mamutie škatule, ktorými barbari navždy zlikvidovali neopakovateľnú siluetu centra mesta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Ako lúč nádeje, že dobré veci ešte žijú, práve tak potom pôsobia noci, ako bola tá včerajšia. Noc literatúry v Žiline. Rovnako ako v Bratislave, Berlíne, Dubline, Moskve, Madride, Štokholme a ďalších metropolách Európy sa milovníci literatúry zúčastnili literárneho maratónu hľadania krásy medzi riadkami kníh na magických miestach. Na nich nám skvelí ľudia čítali úryvky zo skvelých kníh a my sme mohli okrem nazretia do rozmanitých svetov fantázie objaviť aj reálne miesta, o ktorých sme doteraz nemali ani poňatia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Zastávka prvá: Hasičská stanica, Námestie Požiarnikov 1, Žilina

Uprostred hasičskej stanice, v garáži medzi červeno-bielymi vyleštenými autami sedí v pohodlnom kresle na hasičskom pickupe Rudolf Sikora, žilinský rodák, grafik a maliar vracajúci sa k „introspektívnemu skúmaniu vlastného bytia“, ktorý nám pred samotnou čítačkou z knihy Provazolezec Karolyi od Ľubomíra Pavlova Nikolova prezradí, aké skvelé časy zažívali umelci za dôb, kedy šedá bola dobrá. Atmosféra pohodová , riziko požiaru minimálne.

Obrázok blogu

Zastávka druhá: Bábkové divadlo Žilina, Kuzmányho 6, Žilina

Bicyklový tátoš ma ani nie za tri minúty dopraví do budovy bývalej židovskej telocvične, kde sídli najstarší profesionálny súbor na Slovensku – slávne Bábkové divadlo. Na dvore za divadlom sú rozložené stoličky a fakle, v kresle pod stromom sedí sympatická drobnožienka, v ktorej som až neskôr rozpoznal bufetárku z Ordinácie v ružovej záhrade – herečka Divadla SkRat Daniela Gudabová. Srdečné pozdravy z Notwithstandingu od Louisa de Berniéresa sú v jej podaní ešte zábavnejšie, ňou avizovaný trnavský prízvuk cítiť v pozadí len jemne, na rozdiel od rachotu rotorov vrtuľníkov zhadzujúcich parašutistov nad našimi hlavami. Atmosféra jarná a uvoľnená. Pani Gudabovej som pravdepodobne pokazil požičaný zapaľovač, za čo sa touto cestou ospravedlňujem a ďakujem za skvelý knižný tip.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Zastávka tretia: Hostinec u Cára, Kálov 654/25, Žilina

Tuhá slovenská krčma štylizovaná v duchu komunistickej éry, kde nám medzi portrétmi komančov a hracími automatmi jeden z najdlhších hercov na Slovensku Peter Tabaček predstaví úžasnú galériu postáv z románu Jaroslava Rudiša Konec punku v Helsinkách. Helsinky v tomto prípade označujú krčmu v sudetskom mestečku Jeseník a postavy z románu dýchajú tou správnou dekadenciou ladiacou s priestorom Hostinca u Cára ako s prepáčením riť so šerbľom. Atmosféra skvele zaúdená. Malý Zubr a kúsok bábovky chutia skvele.

Obrázok blogu

Zastávka štvrtá: Slovena, Ateliér Ivana Kelly Köhlera, Kysucká cesta 3, Žilina

SkryťVypnúť reklamu

Vrchol celého večera. Ivan Kelly Köhler raz o sebe v jednom rozhovore prehlásil: „Celý život som žil trochu atypickým spôsobom...“ A to je akoby Lenin povedal „Celý život som bol tak trochu komunistom. „ Ivan sa so svojím nezameniteľným výzorom a urputným vzťahom k životu, „ktorý je založený na humore, láske, erotike, fašiangoch a jazze“ stal legendou žilinskej avantgardy a jeho čítačka Dona Juana de la Mancha rakúskeho prozaika Roberta Menassea doplnená smutnými riadkami s tematikou fašistickej Fabriky na kosti nám ukázala, prečo je to tak. Ivan štylizovaný do úlohy Mefista kríženého s profesorom Dumbledorom nás hostí skvelým vínom podávaným v sklených pohároch na stopke. Ateliér plný aktov, obesencov, betlehemov a jelenieho parožia je tiež ideálnym miestom pre autentický opis lovu fotografii zebrých pošiev v Afrike. Atmosféra magicky dekadentná. Lebo tak to má byť.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

Zastávka piata: Zimný štadión, Vstup z uhoľnej ulice, Žilina

Udýchaný vrazím do hokejovej Šatni pre hostí, kde na masážnom stolci leží Tóno Šulík a kde svetlo nočnej lampy osvetľuje hárky s textom a vešiaky na stene oproti. Pot hokejových šampiónov vsiakol do stien naveky vekov a tak nejako aj ja vsakujem do Tónovho sugestívneho performance. Z úryvku z Hry o prekliatych Portugalčana Antónia Lobo Antonesa si takmer nič nepamätám, vcucne ma to úplne do inej dimenzie a príbeh tak plynie tak trochu mimo mňa. Atmosféra koncentrovanej intimity.

Obrázok blogu

Zastávka šiesta: Ortodoxná synagóga, Daniela Dlabača 15, Žilina

Traktát o lúštení fazule dvojnásobného držiteľa prestížnej poľskej literárnej ceny Nike Wieslawa Myśliwskeho nám v krátkych úryvkoch predstavuje Anka Šišková. Ankyno podanie je profesionálne, potrpí si na ticho a asi je háklivá na zimu. Okolo pása má deku a rabín synagógy ju po čítačke ponúkne kóšer slivovicou na zohriatie. Synagóga zvnútra vyzerá tak trochu ako trieda predelená na dve časti, na laviciach sú mená, takže každý z modliacich sa má presne určené miesto. Atmosféra pokojná a vzhľadom na známe meno aj patrične úctivá.

Obrázok blogu


Zastávka siedma: Radnica, Mariánske námestie 1, Žilina

Npor. Mário Pažický, hovorca Žilinského pluku Jozefa Gabčíka nám číta o Gabčíkovi. A o Kubišovi. A tiež o ostatných spolubojovníkoch, ktorí poslali akciou Andropoid sebavedomému Nemecku signál, že s nami sa za pasy ťahať neradno. Goncourtovou cenou ovenčený literárny počin mladého Francúza Laurenta Bineta s čudesným názvom HHhH je čítaním na jeden dych a mám v pláne ním doplniť svoju knižnicu. Atmosféra kamennej pivnice v podzemí radnice evokuje miesto deja úryvku, kryptu posledného úkrytu odvážnych atentátnikov na pražského mäsiara. Vo vzduchu sa ozývajú výkriky ranených a plní ho pach pušného prachu. Atak! Atak! Atak!

Obrázok blogu


Zastávka ôsma: Knihárska dielňa Lidy Mlichovej, Horný Val 5, Žilina

To najkrajšie nakoniec. Kedysi som sám pracoval s kožou a preto som sa nesmierne teším na čítanie žilinského anjela Soni Holúbkovej v knihárskej dielni pani Mlichovej. Medzi regálmi s plátnom, lepenkou a kožou, medzi pákovou rezačkou, lismi a zlatičkami nám Soňa číta smutný príbeh opisujúci dejiny stredoeurópskeho regiónu z druhej polovice minulého storočia. Úryvok z Údolia víl maďarského autora Endre Kukorellyho je nostalgickou bodkou za komunistickým režimom a súčasne za Literárnou nocou v Žiline. Atmosféra pokojná a vláčna.

Takto vyzeral včerajší večer v Žiline pre pár odhodlaných milovníkov kníh, ktorých spojila láska ku knihám a rodnému mestu. Podobné projekty v našich mestách dávajú nádej, že vieme načúvať umeniu, ktoré spája. A že keď sa chce, tak sa dá. A že kombinácia Žilina a knihy ladí baže dobre.

Úprimné poďakovanie patrí všetkým organizátorom a sponzorom.

Vlado Radosa

Vlado Radosa

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

píše, čo vidí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu