Začína sa Jarmok pod Myjavskou vežou.
Zaparkujete a vchádzate medzi stánky, okamžite opantaní atmosférou jarmoku a rozmanitosťou remesiel a ľudí všade navôkol. Za pultmi, pod mnohofarebnými plachtami stoja obchodníci a remeselníci, čakajúci na dychtivcov rozhodnutých vymeniť zarobené korunky za ich tovar.
Sú to kočovníci, tak, ako vy, keď meriate cestu za prácou na týždňovky do krásavice na Dunaji alebo iného veľkého mesta vo vašom okolí, oni však hľadajú svoju šancu na jarmokoch po celej našej malebnej krajine. Tam prídu každý rok, opäť a znovu, a na kúsku miesta v stánku rozloženom z „leasovanej“ dodávky vám budú skúšať predať plody zručnosti svojich rúk.
Košikár v plstenom klobúku vám pred očami stvorí malý zázrak... „ nie, ešte nie, príďte o dvadsať minút, už bude hotový.“ Keď sa potom vraciate, lebo tu sa sľuby držia, ešte je „teplý“ obraciate ho v rukách a skúsite aj privoňať, košík vonia skutočným prútím a hrá jeho farbami. A potom neskôr, keď prídu priatelia na návštevu a vy im v ňom budete v podávať na stôl čerstvé rožky, spomeniete si, možno nie na dátum, ale určite na tú chvíľu, keď ste ho prvý krát, a naozaj ešte „horúci“ brali do rúk.
Postupujte ďalej, sledujte, ako trojica ázijských turistiek zjednáva rukami - nohami cenu s odhodlanou trojicou tunajších dám predávajúcich vyšívané dečky. Súboj vrcholí, hostia zvyšujú tlak, domáci tvrdia obranu, ale úsmev na oboch stranách vás upokojí, tu dnes krv nepotečie. Nečakáte na výsledok, tých oku lahodiacich zážitkov bude navôkol na rozdávanie.
Priamo vedľa kontajneru sedí početná rómska rodina, väčšinou muži a deti. Husle a dve gitary vyludzujú tóny odvekých kočovníkov, tak trochu smutné a tak trochu veselé. Určite sa pristavíte, tá spontánnosť je magická, vstupné sa nevyberá a hudba naozaj spája. V tej chvíli pochopíte, že byť bielym síce znamená lepšiu pracovnú perspektívu, ale nie ľahkosť, tú ozajstnú, s ktorou bez peňazí a spoľahlivej banky dokážu vyčariť zábavu pre všetkých navôkol. A ak ste sa čo len málinko potúžili pivkom alebo vínkom, nebudete stáť opodiaľ s rozpačito krivým úsmevom, proste sa budete v bokoch pohupovať v rytme ich piesní.
O pár metrov ďalej zvoní stánok. Mladučká dievčina v jednoduchom kroji ním jemne kýva a zvonce, zavesené na drevenej tyči a zoradené podľa veľkosti (a ceny) spievajú svoju kovovú pieseň. Vyzerajú studeno, no ich zvuk vás hreje, je ľubozvučný a pravý. Dievčina má ten najčistejší úsmev, aký dnes uvidíte, len mladá radosť, veď kto by bol smutný pri piesni desiatok spevavých zvoncov.
Na jednoduchom stolíku uprostred „korza“ nájdete poklad, dedičstvo, ktoré nám Slovákom nik neuprie. Fujary a píšťaly. Ich zvuk sa nesie jarmokom, sem tam prerušený práskaním kožených pastierskych bičov, a hladí, hladí váš sluch ako hudba starých majstrov. Predavač, starší pán v neodmysliteľnom klobúku a čarovne pravými šedivými fúzmi len pozrie spýtavo do objektívu, nie ste dnes prví, ani poslední, ktorí si ho zvečnia. Vždy si budete chcieť pred priateľmi spomenúť, z akého dreva sa to vlastne fujary.... Ale pamäť je ako deravé vrece a vám v nej zostanú len prekrásne vzory na hladkom tele fujár a píšťal. A jeho fúzy a klobúk.
Celým jarmokom sa nesie hudba vychádzajúca z hrdiel a nástrojov profesionálnych aj amatérskych hudobníkov, tvoriacich ostrovčeky kdekoľvek sa nájde kúsok miesta. Harmonika, husle, gajdy, fujary a hlasivky tak dokonale dotvárajú kolorit tohto magického miesta, okoloidúci sa spontánne pristavujú a tlieskajú po každej „pjesničke“. Bisťu, poznať tak slová, pridáte sa v družnom objatí.
Pod plachtou ďalšieho navštíveného stánku sedí pár ako zo starej rozprávky, ponúkajú drevené „krásnosti“. Každú z nich by ste si vzali so sebou, malú utešenú káru, fúrik pre kvetináč, okované mažiare (tie vysoké vám odporučia do bytu ako stojany na dáždniky), avšak denný rozpočet vám dovolí len sa kochať, z peňaženky už „ziape“ prázdnota. Pani v kroji sa usmeje a vraví „Prepáčte, že sedím, strašne ma bolia päty...“ No predsa sa postaví a vy ju poprosíte, aby si znovu sadla. Má v Turzovke, kúsok od Čadce, dielňu s malým obchodíkom, predá, čo vyrobí. Jej manžel omotáva koženým remienkom ozajstnú valašku, aj tá by sa baže vynímala na stene v obývačke, všakže?
Celkom v rohu, pod košatou starou lipou, pár metrov od kostola, je stánok majstra šperkára. Volá sa Jarko Rod a okrem toho, že má nádherné meno a prekrásnu sivú bradu, dokáže čarovať s kovom. Vezme vašu ruku do svojich dlaní a „oblečie“ ju do svojej práce, nádherného náramku. V tej chvíli necítite peniaze, naozaj nie, len dotyk kovu na vašej koži, ktorú nekonečný ľudský um a zručnosť zmenili na šperk, ktorý vás spolu s ďalším príbehom bude zdobiť do konca života.
Ak máte radi jemný alkohol a u majstrov kožiarskeho remesla si kúpite malé štamprlíky v koženom puzdre na krk, neotáľajte ani chvíľu - je tu niekoľko stánkov s medovinou, kde vám do nich ochotne nadelia tento zlatistý a len veľmi jemne vychladený mok. Prejde útrobami lahodne, pohladí, ani v júnovej horúčave neublíži. Medovinové stánky sa vám počas jarmoku stanú príjemnými „čerpacími stanicami“, buďte však opatrní, slniečko objednané organizátormi by vám mohlo spôsobiť nechcený motkavý krok a zhoršenú artikuláciu.
Vôni langošov zo storočného karavanu s červenými záclonkami odolá málokto, desať minút v rade sa vám určite oplatí, lebo cesnakom a syrom sa nešetrí tak ako v meste: Langoš je mastný, sýty a ozajstný, dajte si len jeden, aj keď oči by jedli viac. Ihneď vás vyženie k ďalšiemu pivku alebo vínku vo vedľajšom stánku, neľutujete však, je jarmok, dnes buďme kráľmi a bláznami už len po zvyšok života.
Znenazdajky, práve keď máte na ruke ďalšiu fotografiu krojovaného "Louisa Armstronga", niekto vás z pokľaku takmer zhodí na zem. Štvorica podgurážených chalanov sa na vás škerí v pozadí modrej oblohy. Teraz nie, nie problémy, keď všetko vonia radosťou, prosím. Jeden z nich vás však priateľsky poprosí o spoločnú fotografiu s gajdošom/fujaristom a vy sa s uľahčením splníte jeho prianie.
V príjemnom tieni kostola na zelenom trávniku potom vychutnávate ostrú cesnakovú chuť zmiešanú s lahodnou medovinkou a nakúpené poklady z prútia, kože alebo hliny. Navôkol pobehuje bacuľatý drobizg s balónmi Supermana a svet sa na chvíľu zastaví. V tom momente si zaľúbite tento kraj, vonia ľuďmi a dobrom a vy ste sa na chvíľu stali jeho súčasťou.
Myjava, ach Myjava...
