„Ak nechceš nič cítiť, smrť sa ti môže zdať ako východisko, ale keď ju vidíš na vlastné oči je zrazu hlúpa a trápna. V časoch dospievanie, možno na okamžik strácame akúsi ochrannú slupku. Hľadáme tajomstvá, pretože neveríme vlastnému rozumu. Myšlienky sa ťažko ovládajú tam vonku, v reálnom svete. Viem len, že som zase začala prežívať emócie. Bláznivá, normálna, hlúpa, múdra. Tak alebo tak. Vedela som, že jedinou cestou späť ku svetu je zo všetkého sa vyrozprávať. Vyhlásili ma za zdravú a vypustili späť do života. Moja konečná diagnóza: Vyliečená porucha osobnosti. Stále neviem čo to znamená. Bola som bláznivá? Možno. Alebo je bláznivý sám život. Byť blázon, neznamená byť zrútený, alebo skrývať strašlivé tajomstvá. Mohli ste to byť kľudne Vy i ja, keď ste niekedy klamali a zapáčilo sa Vám to, keď ste si niekedy želali byť večným dieťaťom.“„ Viem aké je to chcieť zomrieť, keď aj úsmev bolí. Chceš byť ako ostatní, ale nejde to. Snažíš sa ublížiť si zvonku, aby si zabila čo je vo vnútri.“
15. jún 2006 o 08:53
Páči sa: 0x
Prečítané: 820x
NARUŠENIE
Tak toto je monológ z filmu Narušenie a myslím že to nepotrebuje absolútne žiadny komentár.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)