Messi, Ronaldo, Federer, Sagan či mnohí ďalší. Ľudia rovnako ako všetci ostatní, ľudovo povedané z mäsa a kostí. Napriek tomu, tieto mená sa stali pojmom vo svojej oblasti, ktoré obdivuje a uznáva celý svet. V čom tkvie tajomstvo a podstata ich výnimočnosti, to je otázka, ktorú si kladie celý športový svet.
Talent. Je ho neúrekom všade, kam sa pozrieme. Ak sa bavíme o športe, a najmä o futbale, stačí sa prísť pozrieť na bežný futbalový zápas detí či juniorov. Čím sú menšie, tým viac talentu vidím, je ho plné Slovensko. Postupne, ako sa deti vyvýjajú však akosi častokrát bledne a v dospelosti už občas ani samotný aktér nevie, čo mu ide a čo nie. O samotnom talente to teda asi nebude, poďme skúsiť hľadať ďalej a nájsť odpoveď na otázku z témy tohto blogu.
Zbožňujú futbal
Počas svojej praxe s mnohými talentovanými hráčmi slovenského futbalu som si často kládol otázky a pozoroval, v čom tkvie ten tajomný rozdiel ich úspechu a výnimočnosti. Jedným zo základných faktorov je ich "vzťah" k športu a futbalu samotnému. To, ako o ňom rozprávajú, čo pre nich znamená, ako sa pri ňom cítia. U menších detí sa to prejavuje hrou, kreslením, či dvíhaním víťazných trofejí :) Futbal je jednoducho ich život. Inšpritatívne v tejto oblasti bolo počúvať napríklad Dávida Hancka, ktorý pri tejto téme celý žiaril a všetko naokolo sa pre Vás akoby v tej chvíli zastavilo, tak Vás dokáže vtiahnuť.
Víťazstvo nadovšetko
Mám na mysli skutočné víťazstvo, nie výsledok. Vysvetlím. Žijeme v spoločnosti orientovanej na výkon a tým je v športe samozrejme výsledok, štatistiky. To je v poriadku. Tieto "atribúty" si osvojujeme výchovou a pôsobením v spoločnosti. Ja mám však na mysli skutočného víťaza, ktorý už od útleho veku okolie udivuje (často aj rozčuľuje:) svojou posadnutosťou víťaziť. Či sú to spoločenské hry, hra na ulici či stávka o nejakú drobnosť, za každú cenu (áno za každú) sa usiluje byť prvý, zvíťaziť, poraziť druhých. Zatiaľ bez samotnej finančnej odmeny, slávy či iných hmotných pôžitkov. Ja to nazývam inštinkt hierarchie takéhoto šampióna, zabudovaný hlboko v DNA. Ruka v ruke s tým ide aj opačná minca víťazstiev, a to sú prehry. Po tých sa šampión uzavrie, výraz tváre neveští nič príjemného a jeho spoločnosť nie je zrovna príjemným zážitkom. Teda, samozrejme pokiaľ nevychladne :)
Túžba byť najlepší
Aj keď dôvodom, prečo šampióni túžia byť najlepší môže súvisieť s potrebou víťaziť, vidím na nich ešte aj akúsi vnútornú potrebu robiť veci precízne, dokonale, čo si dokonca dokážu užívať. Trénovať, analyzovať, opravovať až pokým prevedenie ich zručností nie je podľa ich predstáv. Taká neustále vnútorná nespokojnosť. 100% u nich nepostačuje, vždy nájdu skryté rezervy, ktoré treba zlepšiť. Podstatou všetkého je, že ich táto činnosť baví, hodiny pri nich strávené pre nich predstavujú len zanedbateľnú chvíľu, pretože si celý proces užívajú, dokonca aj pri tvrdej drine.
Na záver otázka, na ktorú každý rodič zvyčajne odpovedá rovnako. Je aj môj syn šampión? Áno samozrejme, môjho Janka, Ferka či Miška to baví, žije len pre futbal, neustále musí vyhrávať a stále chce trénovať a zlepšovať sa .. Zaujímavé na tom je, že túto odpoveď mi dá 10 z 9 opýtaných rodičov :) No asi to tak má byť, máme svoje ratolesti radi a trošku "ružových" okuliarí je tu na mieste.
Ak však vidím na ulici mnoho talentu, rodičia množstvo šampiónov, je našou povinnosťou hľadať odpovede na tieto otázky a najmä konať tak, aby deti dostali možnosť dostať sa na úroveň či dokonca predbehnúť legendy z úvodu článku. Uvedené pozrovovania sú vecou vrodenou, ďalej nastáva otázka výchovy a vedenia malého talentu. Otázka, ako podporujeme jeho motiváciu, uvedomelo rozvíjame jeho predpoklady a najmä, sami veríme, že to dokáže. Všetko je možné, verte mi.
Príjmený víkend praje
Ing. Bočej Radoslav, MGCP
BR Academy
