Keď som bol eštemaličký, tak som nosil pršiplášť, tak tomu hovorím vynález. To určite vymyslelnejaký šikovný muž. Neviem prečo, ale keď pozerám na dáždnik, myslím si, že tenzase vymyslela žena. Možno to zdanie iba klame, kto vie?
Ozajstnú siludáždnika som pocítil nedávno, asi pred troma dňami. Ešte stále som rozčarovaný.Nemám svoj osobný dáždnik, tento bol požičaný. Nechcel som ho použiť, ale muselsom. Keď som ho roztvoril, bol to fakt čudný pocit. Nevedel som, že aj udieraniekvapiek o plátno ma niečo do seba. Keď som mal ,,strechu,, nad hlavou taksom dážď doslova provokoval aby bol silnejší, lebo mne ublížiť nemohol. Mámpocit, že bolo vidno, že som dáždnik nemal dlho v ruke. Tváril som sa asitak isto, ako vtedy dávno, keď som nosil pršiplášť.
Bolo to pre mňaťažké. Prekonal som sám seba, keď som ho použil. Veď som bol jeho odporcom.Cítil som sa, ako keby som prišiel na dievčenskú párty a tváril sa, akobynič. Prežil som to a odvtedy, keď vidím človeka s dáždnikom, tak touž beriem normálne. Ako som už povedal, všetkosa mení a ja možno niekedy pochopím aj takým veciam, ako je žehličkana vlasy, alebo kabelka s úložným priestorom piatich centimetrovštvorcových...
