Keď idem autom z Košíc na Sorošku, ako z nej zídem dole, odbočím vpravo a ocitnem sa akoby v tajuplnej doline potoka Čremošná. A hneď prvá obec Drnava je niečim veľmi zaujímavá. Z obce odbočím severne, prejdem sa krátko lesom a zaparkujem pri štôlni Dénes nazývanou tiež Dionýz.
Tam začína Náučný chodník Podklady Drnavy, avšak tomu sa dnes venovať nebudem. Od štôlne sa vydávame vo štvorici do kopca, prechádzame krátko po lesnej ceste a po hrebeni začíname stúpať na útvar zvaný Čertov hrad. Jedná sa o skalný hrebeň rozoklaný množstvom skalných balvanov na sever od Drnavy. Celá táto oblasť je posiata sivými balvanmi rôznych veľkostí a tvarov, ktoré sú miestami husto obrastené machmi a lišajníkmi. Je síce zimné ročné obdobie, ale snehu veľa nie je a niektoré skaly sú krásne zelené, akoby jar prichádzala. Tu by sa fotograf vybláznil, ak by chcel nájsť kreatívny záber.
Po prechode hrebeňa schádzame do sedla, kde akosi vyrastá zo zeme drevená búdka. Čakáme na tejto "zastávke", avšak autobus nejde, tak pokračujeme po ďalšom hrebeni na vrchy Lipovec (847 m n.m.) a Čipkov vrch (966 m n.m.). Na tomto hrebeni už toľko skál nie je, ale niektoré výhľady sú super a tam, kde je voľný les, tam sa ide rýchlejšie.
My by sme mohli pokračovať až na známy vrch Pipitka, ale pokračujeme smerom k nemu len trochu, zídeme východne na zvážnicu a po nej sa rýchlo vraciame do oblasti blízko Lipovca. Na chodníku nachádzame srsť piatich sŕn s odrezanými kopytami. Neviem, či takto sa majú správať poľovníci ku zvyškom ulovenej zveri. JV od Lipovca sa týči nejaký menší skalnatý kopec v lese. A to je ďalší Čertov hrad. Jedná sa o vrchol s výraznou skalou v najvyššom mieste. Svahy vrchu sú posiate obrovskými balvanmi s nebezpečnými puklinami medzi nimi. Skutočne jedinečný skalnatý svah neďaleko nášho krásneho Slovenského krasu. Pre mňa jeden z najkrajších prírodných úkazov v Košickom kraji. Šikovný horolezec vylezie aj úplne hore. Mne sa to nepodarilo a navyše balvany sú zľadovatelé a pokryté zradným snehom.
Potom náš čaká klesanie do Lepkavej doliny, v ktorej riadne hučí potok s rovnomenným názvom. A na strmom východnom svahu doliny sa ukazujú ďalšie zaujímavé skalné útvary. Škoda, že sa nejedná o krasovú oblasť. To by bolo škrapov a dier. Po lesnej ceste s nejakým autom v pätách sa vraciame ku štôlni. A milé potešenie na záver. Vybaľujem veci a utekám do altánku, kde je aj krb. Zapínam varič a navarím všetkým čokoládu so šľahačkou. Ešte aj huspenina mi zvýšila.
Viete, pre niekoho je cieľom cesta. Na tejto túre sa to celkom potvrdilo. Skalný hrebeň s výhľadmi a jedinečnými skalami bol skutočným lákadlom. A cestou späť sme väčšinou išli rýchlo po chodníku, lebo časom sa nám kamene okukali a na nich sme sa dosť zdržali. A "sladká tečka" vo forme šľahačkovej čokolády musela byť :-).
