Všetky tri vrcholy sme zdolali v rámci akcie Najvyššie vrcholy Slovenských pohorí. Dali sme sa dokopy desať turistov a ukazuje sa, že o viacdňovky je celkom dobrý záujem.
Fabova hoľa je najvyšší vrchol Veporských vrchov. Začiatok trasy máme v obci Polomka, ktorá bude ešte symbolizovať starosti na trase - záverečný polom. Po opustení obce stúpame triedavo lúkami i lesom. Naskýta sa nám množstvo pohľadov, preto strácame časť svojej časovej rezervy. Po prechode prvou zvážnicou sa bohužiaľ stráca značka. Terén je veľmi zarastený. Musíme sa držať pokope a sledovať GPS. Po príchode na druhú zvážnicu sa nám opäť kráča dobre pohodlným terénom. Pod vrcholom začína rezervácia. Stretávame tu dokonca tetrova ako si pyšne prechádza cez cestu. Záverečné stúpanie na vrchol je vedie lesným chodníčkom. Lenže je tu starší polom. Stromy musíme podliezať či preliezať. Takto sa trápime niekoľko stoviek metrov a možno pol hodiny. Kedykoľvek sa môžeme dostať do slepej uličky. Naše trápenie končí úspechom na Fabovej holi, kde sa môžeme spolu odfotiť.
Cestou dole nachádzame niekoľko prekážajúcich stromov, ale väčšinu už niekto prerezal. Terén je z tejto strany od polomu vyčistený. Nižšie v lese sa objavujú chaty. Tie postupne pribúdajú ako klesáme k staničke Zbojská, kde si počkáme na malý motorový vláčik. Stretli sme sa tu dve turistické skupiny a jeden dialkoplaz.
Nasleduje cesta do Detvy. K tomu nám postačí vlaková doprava, avšak s prestupom v Brezne a Zvolene. Po vystúpení stihneme vbehnúť do cesty autobusu MHD, ktorý nás dovezie na okraj mesta a my peši dokráčame k hotelu s rovnakým názvom, ako je názov obce. Na večeru máme stravu, ktorú sme si objednali ráno z vlaku. Bar pomaly zatvárajú, tak ešte stihneme si objednať pivo než sa presunieme na naše izby.
Ráno nás čaká výstup na Poľanu. Je to pohorie a rovnako aj jej najvyšší vrchol. Je zbytočné šlapať celou obcou na začiatok trasy. Túto vzdialenosť 7 km si prejdeme autobusom MHD až do obce Skliarovo.
Výstup začína veľmi strmo okolo samostatných domov obce. Počiatok výstupu je veľmi strmý. Keď sa objaví hustý les, nachádzame hríby, ktoré si ponesieme až domov, do Košíc. Na ceste míňame prameň, stádo oviec a aj opustený oheň, ktorý sa začína šíriť trávou. Úspešne ho hasíme a pokračujeme k horskému hotelu Poľana. Ubytovanie tu vraj nie je k dispozícii avšak turistický bar je otvorený. Výhodou je, že tu môžeme odložiť svoje batohy a naľahko sa vybrať na vrchol, ktorý sa nachádza neďaleko.
Cestou na vrchol musíme zdolať malé sedlo, takže veľa výškových metrov nestrácame. Vrchol nemá vyhliadky, len strom na pózovanie.
Naša cesta späť vedie okolo hotela, avšak dole pôjdeme okolo vodopádu Bystré. Zostup k vodopádu vedie po rebríkoch, takže postupujeme opatrne. Miesto je však nádherné.
Pod vodopádom sa nachádza vrchol Kozí chrbát, ktorý zajtra navštívime ale v úplne inom pohorí. Naša cesta končí na autobusovej zastávke Bystré - Vrátka. Máme však čas a tak pokračujeme až na začiatok trasy po ceste, kde vedie aj turistická značka. Terén je mierne zvlnený, prechádzame viacerými lazmi, kde vidíme ako sa ľudia venujú rastlinnej aj živočíšnej výrobe, dokonca aj chovu rýb.
Opäť musíme autobusom prejsť cez celú Detvu až na vlakovú stanicu. Čaká nás cesta do obce Lučatín s prestupom na autobus vo Zvolene a Banskej Bystrici. V Lučatíne nás hneď po vystúpení víta nádherný penzión. Je tu veľa motoristických hostí. Izby sú pohodlné, sprcha moderná, večera sýta a pivo príjemné.
Posledný deň našej trasy sa musíme vydať do susednej obce Hiadeľ. Čakáme pekne na zastávke, ale autobus okolo len prefrčí, lebo vraj zvykne stáť inde. Cestou späť však zázrakom daný autobus zastavujem, tak nás šofér nakladá a vezie až na koniec obce Hiadeľ.
Pred nami je mierne stúpanie po cyklotrase okolo minerálneho prameňa a masového hrobu partizánov. Až keď sa cyklotrasa odkloní, pribúda stúpanie a les hustne. Je tu plno hríbov modrejúcich. Les sa nám odkryje až v Hiadelskom sedle. Je tu prístrešok, ktorý sa dá využiť aj na nocovanie.
Tak rád by som zo sedla pokračoval po Ceste hrdinov SNP do Nízkych Tatier. To však som už raz absolvoval. My sa vraciame domov, teda smerom na Donovaly. Tu začína pohorie Starohorské vrchy a nad nami je jej najvyšší vrchol Kozí chrbát. Výstup je veľmi strmý v premočenom teréne, blate a okolo stromov s podmáčanými koreňmi. Cez vrchol Kozí chrbát prechádza hrebeň. Na jednej strane hrebeňa rastú smreky, na druhej strane nízke javory. Ich semenáče vyzerajú ako ríbezle. Na vrchole nás čaká posledné spoločné veľké fotenie.
Hmla je okolo nás. Je to nádherný úkaz. Fotky sú jasné a hĺbka ostrosti nízka.
Hmla sa postupne vyjasňuje ako klesáme z vrcholu. V skutočnosti nás čaká ešte niekoľko klesaní aj stúpaní po hrebení Starohorských vrchov. V pozadí sa dívame na Nízke Tatry. Les sa mení, pribúdajú listnaté stromy. Na malej odbočke je útulňa, kde si niektorí z nás dávajú kávu. V blízkosti je kamenné pole a rezervácia Štrosy. Vo výške cez 1000 m n.m. ešte prechádzame cez obec Polianka.
Na záver klesáme smerom Donovaly, kde je veľa plných reštaurácii, takže nejaký čas nám trvá, než si nájdeme miesto a vychutnáme si obedovečeru.
Autobusom cez Ružomberok, kde nás čaká prestup na vlak sa dostávame do Košíc vo večených hodinách. Zaujímavé je, že skoro na celom Slovensku pršalo, na Liptove boli záplavy a nás to celé obišlo.
Dúfam, že týmto popisom som inšpiroval nie len turistov, ktorí sa chystajú zdolať Najvyššie vrcholy Slovenských pohorí. Plánovanie trvalo niekoľko hodín na počítači. Výsledok stál za to. Turisti z nášho klubu si veľmi cenia viacdňové výlety. Takéto výlety prinášajú jedinečné a dlhodobé zážitky.
