Obec Lúčka sa nachádza v takej tichej Čremošnej doline, ktorá ďalej pokračuje ako Baksovská dolina. Keď sa ráno zobudím, vymenujem hneď všetky dediny v doline - Drnava, Kováčová, Lúčka a Bôrka 😊. Pre turistov z Košíc je to trochu ďaleko, takže veľa ľudí tam nestretnete. V Lúčke sa aj horšie parkuje. Treba sa strčiť na nejaký kus trávy vedľa asfaltky, aby ste neprekážali chalupárom.
A hneď nad obcou prvá zaujímavosť - cintorín so zakonzervovanou zrúcaninou Husitského kostola. Takže najprv niečo z histórie o ňom. Fakt je to nádherná pamiatka.
Bývalý Husitský kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia, pôvodne ako kostol. Keďže stál na strategickej vyvýšenine, v 15. storočí ho obsadili Husiti, ktorí sa ukrývali na Slovensku a prestavili ho na silnú pevnosť. Z kostola sa zachovalo iba obvodové murivo a značne znížený obranný múr s vežičkou nad strmým svahom. Cintorín obklopujúci kostol obohnali stenou a vystavili malú baštu opatrenú strieľňami. Pomenovanie “Husitský kostol” pochádza práve z tohto obdobia.
Počas prvej svetovej vojny dostal kostol zničujúci zásah. Obyvatelia obce opustili tento kostol a uprostred dediny si postavili nový. Kostol bol už uprostred 20. storočia spustošený. Koncom rokov 1970 bol kostol a priľahlý múr konzervovaný v dobre rozoznateľnom stave, čím sa stal jednou z najatraktívnejších lokalít Gemera.
Zišli sme sa taká komorná turistická partia. Veľa ľudí so mnou do Slovenského krasu nechodí, ale mne sa tam páči maximálne. Od kostola vidíme nádherný vrchol Drieňovec na Hornom vrchu. Jeho východná strana je skalnatá a prudká klesá ku Kováčovej. Aj zabiť sa tam dá. Od kostola ideme lúčnym terénom hore do lesa. Chodník je parádny. Naraz Helenka nachádza podpinky. Prepíname všetci zrak na detekciu húb a nachádzame ich na chodníku aj tesne vedľa neho v lese. Väčšinu stúpania tak zvládame podvedome. Potom trasa pokračuje traverzom až do miesta, keď sa vydávame na krátku odbočku na juh. Okolo vysokých borovíc prichádzame na vrch Žľab. Je tu vysielač, kolektory a hlavne výhľady na Horný vrch. Nižšie vpravo od vrchu sa dá trochu zísť k vyhliadke, aby bolo lepšie vidieť Drieňovec.
Po návrate na hlavnú cestu pokračujeme ešte trochu na východ a potom využívame ďalšiu odbočku, tento raz opačným smerom. Ideme voľne lesom, až dorazíme ku skalnému zrazu. Ten je dlhý niekoľko sto metrov a na niektorých miestach poskytuje výhľady na sever smerom na Volovské vrchy a na severovýchod na najvyššie miesta Slovenského krasu na Borčianskej planine. Monika nachádza ešte krajšiu vyhliadku, než by som vo sne tušil. Ja nej si fakt užívame čas a prostredie. A tie pokrútené borovice, no paráda. Mňa už láka ďalší bod programu. Tým je malé skalné okno medzi skalami. Je síce v trochu strmom suťovitom teréne, ale vedú k nemu dobre vychodené cestičky.
A to je skoro všetko, čo som chcel ukázať mojim parťákom. Avšak pri vyhliadkach nachádzame rýdziky pravé a tie mi robia radosť veľkú preveľkú. Opäť sa vraciame na hlavnú cestu a už sa zatáčame lesom, aby sme sa vrátili k nášmu východisku. Naša cesta teraz vedie "o úroveň nižšie" popod Žľab. Druhou stranou prichádzame k Husitskému kostolu a nakoniec k autu v Lúčke. Niektoré chalupy sú tam nádherné.
Cestou domov sa náhodou zastavujeme na jarmoku v Turni n. Bodvou hneď vedľa penziónu Réva. No a doma ešte treba zavárať huby ☹. Taká skoro rodinná túra to bola, asi 10 km, dobré výhľady, huby, lesné plody a radosť v duši. A listy na stromoch žiarili všetkými farbami.
