Konečne poriadne turistická dovolenka po pár rokoch. Ideme do Rumunského pohoria Apuseni. S ohľadom na možnosti dopravy a ubytovania sme sa dali dokopy ako jedinečná štvorka:
ja: hlavne šofér, ale aj častý kukač do mapy
Eva: naša teta vedúca, ktorá toto vymyslela, skoro všade bola a dobre si to pamätá
Janka: horolezkyňa s jedinečným pozitívnym prístupom k životu
Naďa: náš anjelik s veľkým srdcom a nadšením pre turistiku
Do môjho malého auta sa toho veľa nevojde a keďže každý má asi tri kusy batožiny, tak ráno vtipkujem, že Evu neberieme. Ale Eva batožinu efektívne do auta poskladá a tak vyrážame aj s ňou skoro ráno do Maďarska. Po diaľnici nám to ide rýchlo a už sme na Rumunskej hranici, kde sú stále kontroly. A potom sa jazda spomaľuje, lebo samá obec a ešte ideme cez mesto Oradea do zmenárne, čo ani nie je nutné. A za mestom opäť samá obec a trvá nám dlho, než poobede dorazíme do našej destinácie - krasového pohoria Apuseni. Išli sme viac než 6 hodín a to aj preto, že čas sa posunul o hodinu dopredu.
Prvý deň
Najprv všeobecné informácie. Príroda je tam asi rovnaká ako u nás, žiadna exotika, aj zvieratá sa podobajú na tie naše. Na stráňach sa pasú kozy, ovce, kravy a kone. Pastieri tam majú rôzne príbytky. Občas ma salašnícke psy zaháňajú, že blednem, ale nie závisťou. Čaká nás 3,5 dňa výletov. Každý deň na túru vyrážame z horskej osady Padiș alebo poblíž. Do osady vedie asfaltka, ale samé serpentíny a stúpanie z podhoria až 700 metrov do výšky cca 1300 m n.m.
Turistické trasy sú značené modrou, žltou, červenou a každá farba sa ešte delí podľa tvaru: úsečka, plusko, krúžok - okružná značka. Značky sú veľké a sú namaľované na stromoch a kameňoch. Napriek tomu niekedy značenie nie je dostatočné, ale my máme offline mapy v našich mobiloch.
Po príchode do oblasti si dáme prvú krátku túru. Práve nám traktor pohnojil či vyšľahal trasu, takže chytám nervy pri chôdzi v blate. Hneď sme si tak zašpinili topánky, že sme ich počas celého pobytu vôbec neumývali, lebo zbytočne. Naša trasa vedie z križovatky Spre Cascada Bulbuci k vodopádu Cascada Bulbuci po modrej značke. Trochu poblúdime, tak k vodopádu schádzame voľne lesom. Odmenou je pre nás vodopád vysoký asi 20 metrov. Voda strieka dookola. Hore sa vraciame strmou skratkou, aby sme sa trochu vyhli blatu a mierime k vyhliadke Piatra Ciungilor (823 m n.m.). Od nej sa po modrej značke a po hnedom blate vraciame k autu. Už v aute prechádzame cez dedinku Pietroasa, kde sú potraviny, ktoré budeme pravidelne navštevovať. Nebolo nutné mať toľko potravín zo sebou.
A teraz veľký šok. Z Pietroasa ide podľa mapy cesta do našej destinácie - dedinky Chișcău. Lenže cesta je štrková a ja sa trasiem, aby som na kameňoch nedostal defekt. Ďalšie dni volíme obchádzku s predĺžením 6 km navyše. V dedinke nachádzame objednané ubytovanie u tety, ktorá nevie anglicky a ani veľmi slovensky. Našťastie počas našej dovolenky sa tam občas ukazuje jej vnučke a ešte máme jej syna na telefóne. Obaja slušne spíkujú anglicky. Teta býva v rodinnom dome a my v záhradnom domčeku. Máme tam dve izby, predsieň s gaučami, jedálenský kút, kuchynku a kúpeľňu s WC. Sedieť môžeme aj vo verande, neďaleko je altán, rozkladacie postele a proste všetko pre nás. Janka sa rýchlo skamaráti so psom a ten to chápe tak, že sa chceme s ním hrať všetci, čo asi nie. Eva doniesla najviac surovín a každý večer nám varí polievku a hlavné jedlo. Pomáha jej Naďa, ale aj my ostatní. Je to bývanie snov na vidieku. Nikto ďalší v chatke, len my štyria a občas dobehne pes.
Druhý deň
Autom ráno stúpame serpentínami do Padișu. Čaká nás okruh po modrej značke. Túra stredne náročná. Ideme lesom a na chvíľu si odbočíme k ponornej jaskyni Izbucul Ponor. Po návrate na trasu klesáme k jaskyni Peștera Cetățile Ponorului, ktorá má portál vysoký 70 metrov. Zostup k jaskyni je po reťazoch a železných lanách. Akurát nám začína pršať, tak sa niektorí schovávame do jaskyne. Ale posledné metre a kamene sú tak šmykľavé, že sa aj trochu namočíme do vody. Cez jaskyňu je možný prechod, ale len keď netečie cez ňu veľa vody. Teraz by sme sa utopili. Po východe z jaskyne stúpame hore druhou stranou po reťazoch. Celý ten jaskynný systém môžeme obdivovať zhora z niekoľkých vyhliadok. Lesom a lúkami sa vraciame späť, aby sme uzatvorili peší okruh. Príjemnou prestávkou je zastavenie v táborisku Glavoi, kde je otvorený jeden stánok s jedlom a nápojmi.
Tretí deň
Auto nechávame trošku skorej na rázcestí Scărița. Chceli by sme ísť autom až do Glavoi, ale bojím sa prejsť po šotoline. Čaká nás dlhý okruh po žltej značke, v podstate naša hlavná túra. Veľa klesáme, však si to nastúpame cestou späť. Čoskoro prichádzame k niekoľkým jaskyniam, ale nejak sa mi nechce dnu. Je to divné pre ľudí, čo ma poznajú ako nadšenca jaskýň. Viac sa teším na vyhliadku Piatra Galbenei (1243 m n.m.), na ktorú si odskočíme na začiatku nasledujúceho okruhu. Správne volíme smer pohybu zo západu na východ. Slnko riadne pečie, hlavne na lúkach to cítime. Keď prichádzame k riečke Galbena, nachádzame tam asfaltku a kamión s drevom. A tu nás čaká skoro 400 metrový úsek po skalnej stene. Rúčkujeme po reťazoch a nohy dávame do kramlí alebo zapierame do steny. Pod nami tečie riečka a my do nej spadnúť nechceme. Občas je to kondične náročné, takže pauza sa hodí. Menší ľudia sa musia dosť naťahovať, keďže kramle sú niekedy ďaleko od seba. Konečne sa dostávame na suchú zem pri vodopáde Cascada Evantai. Vyliezame hore a nečakane nachádzame nádherné jaskyne v ktorých tečie rieka. Už sme za polovicou trasy, ale ešte zídeme k jednej vyhliadke, aj keď na mape vidíme až dve. A potom nekonečný návrat k autu a samé stúpanie. V závere to už nevydržím, tak utekám dopredu. Dievčatá však čoskoro prichádzajú. Máme slušných 19 km za sebou a ja som hrdý, že som zvládol toľko reťazí, ako ešte nikdy v živote.
Štvrtý deň
Má totálne pršať, ale niečo sa vypršalo v noci a niečo naprší ďalšiu noc. Oproti predpovedi nás čaká pekný slnečný deň. Mám v pláne 2 - 3 menšie túry. Parkujeme na križovatke Sesul Padiș, lebo opäť si netrúfame mojim autom po šotoline. Iní turisti na SUV-čkach parkujú niekoľko km ďalej pri rázcestníku Spre Cetatile Radesei, kam my musíme peši. Teraz bude túra po červenej značke. Z nej vedie odbočka do jaskyne Cetatea Rădesei Cave. Prvý leziem dnu a vidím, že značka pokračuje ďalej. A ďalej a ďalej. Aha, cez jaskyňu vedie asi 500 m dlhá turistická trasa. Občas sa ukáže nejaké svetlo cez komíny. Občas lezieme po reťazoch dole a aj hore. Niektoré miesta sú však riadne šmykľavé a nakoniec spadnem do vody, ktorá tečie cez jaskyňu. Nádhera a to bol len taký menší prechod. Keď sme vonku, tak sa dá pokračovať niekoľko km ďalším jaskynným systémom. Tam je však dočasný zákaz vstupu kvôli popadaným stromom. K začiatku jaskyni sa vraciame po kopci vrchom a tak uzatvárame menší okruh. Čas je dobrý a tak ideme ešte na menší červený okruh cez vyhliadku Gardul Boghii. Z nej trochu vidno osadu Boga. My však narážame na silnú hmlu. Podľa tabule sa jedná o jednu z najkrajších vyhliadok v pohorí. Eva prišla s takým nápadom, že Naďa bude natáčať prírodu, v pozadí bude počuť bečanie kamzíkov. Naďa postupne otáča kameru a keď ju nakoniec namieri na nás, tak sa ukáže, že to bečíme my. Nedá sa to suprovo opísať, to musíte vidieť alebo zažiť. Na vyhliadke sú ešte ďalší štyria turisti. Kto vie, čo si myslia o našej békacej scénke.
Tak a ideme za kultúrou. Po návrate k autu sa odvezieme k piesčitému miestu pri riečke Crișul Pietros, kde si ľudia stavajú pyramídky, či veže z kameňov. Aj my postavíme jednu vežu, pofotíme sa a ideme pozrieť starý drevený kostol s cintorínom Biserica Ortodoxă Sfântul Ioan Teologul v obci Brădet. Pred kostolom je reproduktor, z ktorého hraje krásna pobožná hudba. Nahral som z nej len 30 sekúnd. Joj škoda. Veľmi by som ju chcem nájsť na internete. Kto mi pomôže? Pozrite si video pod touto sekciou. Sadnem si a počúvam ako v tranze 15 minút. Až potom pomaly schádzam k autu. Nechce sa mi rozprávať.
Čas je stále dobrý, tak ideme na koniec našej dedinky. Asfaltka je tam úzka, napriek tomu je tam turistické centrum a komerčná jaskyňa Peștera Urșilor (Bear's Cave). Pred jaskyňou samé stánky so suvenírami a lakocinkami. A v jaskyni asi 1 km platených verejných priestorov, samý sinter, stalagmity, stalaktity a stalagnáty. A v závere jaskyne v ohrádke sú kosti medveďa, ktorý tam uviazol pred 100 000 rokmi. Sprievodcovi nerozumieme. Vôbec nečakali Slovákov, takže sa nepripravili. Prehliadka je pre nás trochu únavná po dnešnej túre, aj keď jaskyňa krásna.
Piaty deň
Ráno sa lúčime s tetou. Pekné ubytovanie, nemali sme skoro žiadne výhrady. Domov je to priamo 360 km, ale my pôjdeme cez maďarský Eger, takže to bude 460 km. Bude to trochu obchádzka a nikto sa nechce priznať, kto ten Eger vymyslel. V meste sa ideme prejsť po hrade (Egri vár) cez severnú bránu. Kupujem nejaké náhodné štyri lístky. Som milo prekvapený, že hrad je celkom veľký a zachovalý. Je v ňom niekoľko expozícii a kazematy. Maďari sa celkom vyhrali. Svoju históriu si vážia. Z hradu vychádzame južnou bránou k námestiu s kostolom, stánkami a reštauráciami. Na hrade a v podhradí trávime až tri hodiny.
Cesta domov vedie po diaľnici. Niekedy pôjdem do Egeru na víkend, ale najprv si zistím, čo také turistické sa tam dá vidieť. Záverečný úsek domov trvá asi 2 hodiny, prevažne po diaľnici. Domov prichádzame večer. Dievčatá bezpečne odvážam do ich domácností a idem k rodičom na večeru.
Nejaký záver či sumár
Z Košíc do pohoria Apuseni sa dá dostať autom za šesť hodín aj s časovým posunom. Musíte však milovať šoférovanie. Miestne ceny sú porovnateľné s našimi. Ani benzín nebol drahší. Keďže sme boli spolu 5 dní, spoznáte svojich parťákov hlbšie do duše. Introverti to majú ťažšie, lebo potrebujú byť po túre sami so sebou. To bol aj môj prípad. Hlavne, aby ste boli partia, ktorá si spolu rozumie. Dosť potravín sme doviezli späť domov, aj nejaké nedotknuté oblečenie. Teraz nás čaká 5-dňová SNPčka, takže sa musím zbaliť efektívne, lebo si všetko ponesiem na chrbte. Fakt stručne som to napísal, aby sa to dalo čítať. Ani stovky fotiek tu radšej nenahrávam.
