Keďže nie som fit, mám dilemu, či už môžem ísť 60 km. Budúci týždeň organizujem dva pochody, takže radšej zvolím nejakú kratšiu trasu. Kamarátka a najlepšia turistka Božka ma volá na skrátenú trasu 25 km do Kojšova, čo je prijateľný kompromis. Na trasu ideme neskôr, než je oficiálny štart, preto nás na štarte nikto nečaká a ani jednu kontrolu už nestíhame. Vo vlaku stretávame viacerých turistov z nášho klubu, ktorí idú na Poráč.
My vystupujeme v Krompachoch a hneď za mestom stúpame po MTZ. Som si vedomý toho, že oficiálne v cieli v Kojšove nestíhame autobus, preto volíme rýchlejšie tempo. Najprv však musíme stúpať na vrchol Plejsy. Za mestom ideme hore lúkou, potom širokou lesnou cestou so stredným stúpaním. V lese sa strieda viacero druhou stromov, listnaté aj ihličnaté. Ďalej cesta prechádza skoro do roviny. Pred záverom výstupu na Plejsy sa cesta zužuje a začína viac stúpať. V samom závere na lyžiarskom svahu je stúpanie možno aj 50%. Na vrchole Plejsov stretávame dvoch známych cyklistov z Košíc, ktorí plánujú prejsť celú pôvodnú trasu.
Konečne môžeme klesať do sedla. Cesta je veľmi pohodlná a postupne klesá. V lese je veľa smrekov a bukov a zopár osamotených chát. Miestami je pokles značný. Tu máme šancu nahnať cenné minúty na autobus. Ako sa blížime do Gelnice, musíme ešte zniesť asfalt. Míňame chatovú osadu a okolo rodinných domov sa dostávame do centra obce. Po krátkom nákupe prechádzame centrom a pred vlakovou stanicou opúšťame mestečko. Značka vedie po ceste, kde dávame zvýšený pozor na auta. Blíži sa obed a tak si doprajeme občerstvenie na blízkej pumpe.
Za týmto miestom si pamätám, že MTZ sa stráca. Tento rok chcem mať istotu, že ju znova objavím. Idem presne podľa GPS a nestačím sa diviť, ako nezmyselne ideme terénom. Krútime sa, míňame les i lúky. Nakoniec sa ale dostávame k Perlovému potoku v Perlovej doline. Ten prejdeme a začína stúpanie. Tento rok si musím odpustiť nekonečné stúpanie na Kojšovskú hoľu. Medzi domami začíname stúpať východným svahom. Pohodlná cesta sa stáča hore a keďže si nevšimneme odbočku, tak chvíľu blúdime. Po nájdení správnej cesty stúpame až vyjdeme z lesa na spevnenú cestu. Po nej už len miernym stúpaním prichádzame k altánku Strieborná. Tu sú pekné výhľady a na Folkmarskú skalu a iné neznačené vrcholy. Zisťujeme, že sme čas predbehli o viac než hodinu. Preto plánujeme zvoliť mierne tempo, to sa mi však už nedarí :-).
Tu končíme na spoločnej trase a zamierime dole do Kojšova. Cesta pred nami je zaprášená. Lemujú ju kríky a trochu aj stromy. Dedinu zhora pekne vidno. V centre je pohostinstvo, kde stretávame veľa turistov. Tí však odchádzajú autobusom do Krompách. Prichádza jedna veľmi zaujímavá turistka s veľkým čiernym batohom. Zhodí batoh a dáva si kávu. Ako vstávame na autobus, vstáva aj ona. Očakávam, že všetci ľudia idú na autobus. Na zastávke však turistku nevidím. Božka ma na to upozorňuje, že turistka vyzerá na to, že má za sebou už viacdňový trek. Pozerám sa hore dedinou a vidím ju niekoľko sto metrov v diaľke. Škoda, že nám ide autobus. Chcel som vedieť, kde ide a kde prespí. Podľa smeru by to mohlo byť aj do Košíc, ale dnes už asi nepríde. Možno si prečíta tento blog a odpovie mi :-).
Autobusom a vlakom sa vraciame do Košíc. Vo vlaku opäť narážame na našich turistov, ktorí sa vracajú z Poráča. Keďže Magnezitárska 60-ka má svoje trasy, ktoré končia na okraji Košíc na Hornom Bankove, idem autom do cieľa, kde stretávam pár známych turistov. Zaplatím si štartovné a dostávam odznak za absolvovaný pochod. O rok snáď pôjdem plnú trasu.
