Vystupujeme ráno z vlaku na stanici Ružín. Je nás niekoľko desať turistov. Pamätám si, ako som tu raz šliapal na vrchol Bystrá po MTZ. Na tú strminu len tak ľahko nezabudnem. My však schádzame trochu nižšie, aby sme sa dostali na spevnenú cestu. Vedúci nás upozorňuje na dôležitú križovatku na cestu, aby niekto nezablúdil do Košickej Belej.
Spočiatku ideme spolu. Vyťahujem košík a dúfam, že nájdem nejaké huby. Čo počujem, tak sezóna vrcholí. Sú aj hríby aj jesenné huby na nakladanie. Čoskoro nachádzam strmuľky. Z obáv o nedostatok húb ich hneď zbieram, čím sa dostávam na koniec skupiny. Na čele sa predbiehajú niektorí turisti dúfajúc, že nájdu huby ako prví. Idem preto trochu lesom a húb pribúda. Postupne opúšťam na dlhšie cestu a idem do lesa hlbšie. Nachádzam prvé hríby. So mnou idú kamarátky Gabika a Erika. Kopírujeme cestu pochodu, čo je chyba. Keď nájdeme hríby, tak by sme sa mali točiť okolo a nepokračovať stále vpred. Tak to skúsime a skutočne na jednom mieste je hríbov veľa a na iných žiadne. Pribúdajú aj suchohríby plstnaté, pôvabnice fialové a podpinky. Začínam ľutovať strmuľky na spodku košíka. Netrvá dlho a máme plné koše a tašky. Turisti nás niekde čakali, ale keďže sme sa riadne zdržali, tak nás nechali. Keď už máme húb kopec, tak ešte stretneme turistiku Oľgu. Takto štyria sa vraciame na turistickú cestu a huby v podstate nehľadáme.
Prichádzame do chatovej osady Kozinec za ktorou prejdeme cez Margecanský tunel. Za ním už vidíme pekne priehradu Ružín a chatovú osadu na druhej strane. My sme však v obci Rolova huta. Ideme pešo po ceste a niekomu sa trochu nechce. Predsa je to ešte cca 2 – 3 km a žiadny lesný chodník. Ale prejdeme do rýchlo až kým sa nedostaneme do Margecian.
Fajnoty majú tento rok zmenu. Vstup je ohradený a platí sa vstupné 1.5€, vraj na podporu folklóru. Ja vstupné zaplatím, ale kamarátky medzitým zmizli. Otočím sa a logicky prichádzam na to, že skončili v krčme oproti. Tam majú pivo a navyše začínajú ponúkať guláš a klobásy, takže super. Ľudia začínajú obdivovať môj plný kočík húb. Jedna pani tak slintá, že jej venuje zopár suchohríbov na večeru a odrecitujem recept na hubový paprikáš. Po občerstvení idú kamarátky na vlak. Odprevadím ich a na stanici stretávam viacerých našich turistov. Vlakom ešte nejdem domov, lebo neďaleko mám rodičov a domov pôjdeme spolu. Idem sa ešte pozrieť na fajnoty. Každý rok tam asi vidím to isté. Výrobky všetkého druhu, pre mňa čačky – mačky. Ale vlastne nič nepotrebujem, tak vyhľadám ďalších turistov a popočúvam folklór. Viacerí ľudia majú komplimenty alebo narážky na moje huby. Akosi ale nechápu, že môj košík váži cca 5 kg a ruky mám pekne vyťahané. Po rýchlej návšteve fajnot idem za rodičmi už mimo túto turistickú akciu.
