Na planine Horný vrch som bol len niekoľko krát. Preferujem východnejšie časti Slovenského krasu. Teraz sa vydávame z Hrhova po ŽTZ hore na planinu. Parkovať sa dá na hornom okraji obce. Okolo vedie lesná cesta, po ktorej jazdia lesní robotníci. Lúčka pred nami čoskoro končí a my vchádzame do lesa. Čoskoro sa objavuje škrapovitý terén a škrapové polia. Na mape vidíme asi štyri vyhliadky nad nami. Treba k nim vystúpať pomerne strmo v skalnatom teréne a niekedy si pomôcť rukami. Z vyhliadok vidíme dlhý svah Horného vrchu, Zádielskú planinu, Turnianský hrad a priamo pod nami Hrhovské rybníky. Aj keď ráno bolo chladné, slnka na nás pečie z juhu a aj pohyb nás zahrieva.
Nad vyhliadkami vchádzame do bukového lesa. V podstate sme dosiahli vrchol planiny a stúpanie je tu minimálne. Neďaleko trasy sa nachádza významná jaskyňa Čertova diera s hĺbkou až 186 m. Jedná sa o prírodnú pamiatku. Na planine míňame viacero križovatiek. V blízkosti jednej z nich objavujeme poľovnícku chatu Tanya spolu s domčekom na stračej nôžke. Cez domček rastie veľký dub. Sadáme pred chatu, Oleg vyťahuje víno a ja čokoládu.
Z trasy prechádzame skratkou do Baksovej doliny. Miška si chce odskočiť ku kaplnke a potom už "presadáme" na ČTZ, ktorá ide po asfaltke a mierne klesáme až ku križovatke v Zádielskej doline, resp. k hornému okraji Zádielskej tiesňavy. Len niekoľko sto metrov nad križovatkou sa nachádza Zádielská chata, ktorá funguje, inak by som túru neplánoval :-). Na chate funguje režim cez okienka, sedí sa vonku a chladno ešte nie je. Po prevažne polievkovom obede sa vraciame ku križovatke. Teraz pôjdeme späť do Hrhova po ŽTZ.
Začiatok cesty riadne rozryl traktor, ale blato je pomerne tvrdé. Následuje prudké stúpanie po značke. Preto sme k chate schádzali naokolo, lebo prudké klesanie nerobí dobre na kolená a turista ešte riskuje možný pád. Zdolávame veľké prevýšenie a keď sme hore, tak prechádzame opäť okolo chaty Tanya. Dole už len zostáva zísť po ŽTZ. Treba dávať veľký pozor pri zostupe cez skalnaté vyhliadky nad kótou Okrúhle. Hodilo by sa upozornenie na oboch stranách trasy, že prechod cez vyhliadky je exponovaný. Skúsený turista však nemá problém. Dole sa náhle mení les. Prechádza z listnatého na borovicový.
Máme celkom dobrý čas. Stihli by sme aj autobus, ale človek nevedel, aká zostava sa túry zúčastní. Idem splniť Miške mimoriadne prianie. Autami prechádzame obcou priamo k Hrhovskému vodopádu. Ten tečie priamo v obci. Jeho kaskády si môže človek vychutnať pohľadmi zdola aj zhora. Na záver ponúkam mojim dievčatám kávu na okraji Turne n/B. Pod hradom sú dve reštaurácie. A keď sa ešte motáme v okolí, tak nachádzame Pamätník prvého štartu Medzinárodného Maratónu Mieru z roku 1924 a historický cintorín s pamätníkom z oboch svetových vojen. Dve kamošky ešte si stíhajú zájsť k Turnianskemu rybníku.
Moje plánovanie tejto túry bolo veľmi krátke. Obvykle plánujem túru niekoľko hodín s oveľa viac atrakciami na trase. Ale turisti boli spokojní a rád túru zopakujem.
