Zostávajú mi už dva dni do prejdenia SNPčky. Táto etapa začína v obci Zliechov. Mám rád ubytovacie zariadenie Zliechov. Je to internátna škola, kde sa cez víkend dá ubytovať za 10 € / noc. Za túto cenu je to super ubytovanie pre bežného turistu. Do Zliechova prichádzam už druhý raz. V škole som úplne sám. Vstávam o 5:00 h, ale ešte je riadna tma, takže fungujem ešte pomaly. A keď som okolo 6:00 h pripravený vyraziť, náhle sa objavuje slnko. Vybieham cez dedinu smerom na západ. Podľa mapy ma čaká celkom dlhá úvodná cyklotrasa. Bude sa mi hodiť, lebo kvôli šoférovaniu mám na sebe len turistické sandále. Členkové topánky zostali doma. Aj turistické palice mám, doma. Neviem, či to takto zvládnem.
Dedina je dlhá, míňam jej tiché domy až na koniec a pokračujem otvoreným terénom. Cestička je fakt pohodlná. Striedajú sa lúky a široké lesné cesty. Opar sa drží nad zemou, príroda mení farby a ja premýšľam, aké vrcholy vidím v diaľke. Cesta vedie okolo niekoľko lazov a tempo mám dobré. Po skoro troch hodinách prichádzam na lúčku, kde zo stanoch vyliezajú SNPčkári. Ja už mám v nohách asi 15 km, ľahký batoh na chrbte, ľahké topánky na nohách, tak len trochu hodím s nimi reč a utekám ďalej. Začína výrazné stúpanie na krásny vrchol Vápeč. Tu stretávam domácich, ktorí mi dávajú informácie o okolí. Spoločné vychádzame na vyhliadku zvanú Zadný Vápeč a potom okolo jaskyne na samotný vrchol. Je na ňom kríž a výhľady na všetky strany. Pod nami skalnaté steny, s ktorými sa neradno zahrávať. Nádhera. Ale na jednom mieste pod nami je vyhliadka. Zbehneme ku nej a pozrieme sa hore na vrchol. Presne z tohto miesta sa zvykne fotiť vrchol s krížom.
S parťákmi sa lúčim a klesám strmo dole do obce Horná Poruba. Tu už pribúdajú turisti stúpajúci na vrchol. Cestou stretávam pôvodných SNPčkárov pri kvapkajúcom prameni. Radím im, že dole bude výkonnejší prameň. A skutočne po necelom kilometri prichádzam k prameňu, ktorý tečie na veľké pecky. Rýchlo prechádzam Hornou Porubou, lebo sa blíži poludnie a slnko nebezpečne stúpa. Pred ním však neutečiem. Začína ďalšie väčšie stúpanie lúkou a krajom lesa. Pečie na mňa slušne. Neďaleko trasy vidím krížovú cestu a svätyňu nad obcou Dolná Poruba. Zastavím sa tam, lebo dnes by som chcel dať 35 km a každá odbočka aj kufrovanie sa mi hodí. Ďalej v lese stretávam dve slečny s veľkými batohmi. Správne tuším, že sú to SNPčkárky. Dnes začali a tvária sa váhavo. Trošku totiž zablúdili, tak ich volám späť na trasu. Sú to pekné kočky, ale ja musím ísť rýchlo ďalej. Navyše, hnevá ich, že treba veľa stúpať. Však si ešte užijú. Ďalšou odbočkou k dobru je Sedlo Omšenská baba. Rázcestník pri sedle však prehliadam, lebo utekám a tabuľa visí asi dve metre nad mojou hlavou. No nič, musím sa vrátiť k sedlu a odbočkou vyjsť na vrchol Omšenská baba. Tiež sa jedná o výhľadový vrchol s krížom. Čas ma tlačí, tak sa vraciam na trasu. Predo mnou je posledné stúpanie na bezmennú kótu. Za ňou prichádzam na poslednú vyhliadku - Kamenné vráta. Na vyhliadke sú manželia, ktorí mi ukazujú vrcholy v okolí. Zaujímavé sú kopce Žihlavník (953 m n.m.) a Baske (955 m n.m.).
Na záver už len výraznejšie klesanie lesom okolo chát do obce Trenčianske Teplice. Ľudí je tu ako mraku, prechádzajú sa alebo sedia v podnikoch. Aj ja sa zastavím na menší obed a potom sa vydávam na autobusovú zastávku. Mám za sebou skoro 35 km, ale nemám ešte dosť. S autobusom sa veziem do Ilavy. Teším sa na suchú večeru, ktorú si kupujem v Bille. Nechce sa mi toľko čakať na ďalší autobus, tak sa prejdem na ďalšiu zastávku, kde už si počkať na autobus musím. S ďalším autobusom sa odvážam do Zliechova. Cestou sa stmieva, trochu prší a ja idem v ústrety noci akoby do neznáma. V Zliechove vystupujem o zastávku ďalej, aby som si zabehal. Čerstvý vzduch po daždi mi celkom sekne. "Papučky" ma dnes podržali dobre a turistické palice mi nechýbali. Keď prichádzam do školy, svieti sa. Asi som zabudol zhasnúť, vravím si. Lenže ako vstupujem, do budovy, vychádza zo sprchy turistka z Thajska. Veľmi málo so mnou rozpráva, lebo sa chce ísť vyspať. Však ja sa dočkám, vravím si. Dávam si výdatnú večeru. Často zvyknem po túre zjesť aj koňa, aby som získal späť vydanú energiu. Idem spať aj ja. Ráno mi pani hovorí, že žije v Holandsku, ale páči sa jej naša SNPčka a tak sa na ňu vydala z Dukly. Dnes je jej 22. deň a má sa na čo tešiť, keďže ide po trase ako ja včera.
Mňa čaká dlhá cesta domov do Košíc. Šoférujem však rád. Posledný môj úsek na SNPčke bude v Bratislave zo Slavína na Devín. Ak všetko vyjde, budem presne o 15:00 h na parkovisku pod Devínom. Zladím krok, aby mi presne vyšiel. Verím, že ma niekto príde privítať na parkovisko pod hradom. Aj keď na SNPčku sa môže vydať hocikto, ja ju plním so záznamníkom KST. Odmenou za vyplnený záznamník sú tri krásne odznaky. Nemenej dôležitý je však pocit, že to človek konečne zvládol, hoci aj na etapy.
Malá rada na záver. Ak idete na diaľkovú trasu 35+ km, je ideálne, ak v závere túry klesáte a tento úsek si zabehnete. Uvoľnia sa Vám svaly a možno z Vás kompletne spadne únava. Záleží však aj na Vašej celkovej kondícii.
