Vyzerá to na dobré počasie a teda má prísť veľa turistov. Naša skupina ide autobusom do Hýľova. Skoro som zmeškal autobus, tak som sa hneď zahrial behom. V autobuse je veľmi veľa turistov. Ako vystupujeme v Hýľove, tak ďalšia skupina pokračuje ďalej do Zlatej Idky. Keďže je dnes spln mesiaca, tak náš výlet sa považuje aj za Lunochod, čo sú naše večerné výlety počas splnu mesiaca. Tento raz ide s nami aj predseda nášho klubu, ktorý rád chodí s krátkymi rukávmi aj v chladnom počasí.
Stúpame hore dedinou, potom lúkou a vchádzame do lesa. Celý čas ide do kopca, ale zišla sa veľmi dobrá partia, takže si to ani nevšímam. Pre mňa už skončila hubárska sezóna, ale kamaráti huby ešte nachádzajú. Keďže máme dobrý čas, tak náš vedúci sa rozhodne ísť s nami neznačeným chodníkom na samotný vrchol Predná Holica. Pod vrcholom sa k nám pripojí skupina zo Zlatej Idky. Viacerí teda ešte vystúpime na vrchol, ktorý je celkom plochý. Z neho klesáme druhou stranou na Lajošku.
Na chate je už veľa turistov alebo cyklistov. Spoznávam viacerých známych, takže sa neviem rozhodnúť, koho pozdravím skorej. Vidím kamarátky Moniku a Gabiku a mám z nich radosť :-). Monika mi ukazuje boxerské vrece vedľa chaty, tak si trochu zacvičím. Dávam si občerstvenie a pred jedenástou hodinou začína pietna spomienka pri kríži pod vedením vedúcej klubu Krtko Evy Dučaiovej. Do toho hraje dôstojná hudba a potom ľudia zapaľujú sviečky. Po spomienke sa rozhodujeme kto ako pôjde domov do Košíc.
Idem rýchlo s Monikou a Gabikou na Jahodnú. Naša pôvodná skupina ide za nami, ale asi chce ísť starou židovskou cestou, ktorá je dlhšia ako naša značená ČTZ. Na Jahodnú dorazíme dvadsať minúť pred odchodom autobusu. Niektorí turisti nastupujú na autobus zatiaľ čo my si dávame občerstvenie. Bohužiaľ Gabiku pichne osa, tak sa musíme zdržať. Do Košíc potom pokračujeme po ŽTZ, ktorá je celkom rovinatá a vedie krajom lesa. Cestou nachádzame indiánske táborisko s totemami. Je celkom skryté v lese. Keď sa blížime k Hornému Bankovu, tak prejdeme na neznačené chodníčky. Monika Gabika poznajú všetky cestičky v okolí. Ideme teda skratkou tak, aby sme obišli Bankov a skrz lúku klesáme ku koniarni a až pomaly na KVP, kde sa naše cesty rozdelia.
Celkove sme boli vonku asi osem hodín a prešli dvadsať tri kilometrov pohodovým tempom. Doma pozerám, kto zverejnil aké fotky. Niektorí ľudia z našej pôvodnej skupiny došli na Dolný Bankov a rochnili si v hoteli. U ostatných som z fotiek neuhádol, ako sa dostali domov.
