Pochod Praha – Prčice sa koná vždy tretiu májovú sobotu v roku. Vtedy má byť prijateľné počasie, teda ešte nie veľmi horúco. Pochod som už absolvoval 6x. Do Prahy idem teraz o deň skorej. Piatok chcem stráviť v záhradníctvach, nakoľko zvyknem nakupovať exotické rastliny. So mnou idú do Prahy ešte dvaja Prešovčania. Ich klub KPT má tradíciu chodiť na daný pochod.
V Prahe sa ubytovávam neďaleko štartu pochod. Najdlhšia trasa 70 km začína v Prahe na konečnej metra Háje. Ďalších 15 trás začína mimo Prahy a všetky trasy sa spájajú v obci Sedlec – Prčice. Zjednodušene sa dá povedať, že ak chcem absolvovať najdlhšiu trasu, tak najprv musím ísť do Hája a potom do Prčic :-). Pochod začína o 4:50 nafúknutím a prasknutím papierových vrecúšok. O štart sa stará organizátor Mirek, ktorý je rád, že ma opäť vidí. O 5:00 prichádza prvé metro s ďalšími turistami, ale my už máme 1 km za sebou.
Začiatok trasy je teraz trochu zmenený, takže máme menej asfaltu. Celá trasa je dobre značená značkami P – P, takže do mapy sa dívať netreba. Na trase je veľmi veľa asfaltu. Odhadujem aspoň 20 km. Práve ten mi zásadne ničí nohy. Ostatne, na pochod som prišiel s nie úplne zdravými nohami. Po 15 km už ich cítim a ešte k tomu mám úplne nové topánky. Preto sa trochu šetrím. Poznať to na prvej kontrole po 30 km v Týnci nad Sázavou, kde mám slabší čas 4:50 hod. Počas pauzy dávam polievku, kolu a koláč ako obvykle. Pridávajú sa k nám ďalší turisti, ktorí tu začínajú trasu 42 km.
Ďalší úsek je dlhý 14 km a ide len mierne zvlneným terénom. Kontrola je v obci Neveklov, kde sa na námestí zvyknem občerstviť v reštaurácií. Priebežne som presne na 200. mieste, čo je dosť zlé.
Nasledujúci úsek prichádza už viacej mierneho stúpania. Pochod celkove ide mierne zvlneným terénom, takže je vhodný pre širšiu verejnosť. Pochody v dĺžke 100 km majú oveľa väčšie prevýšenie. Po 58 km prichádzam do obce Kosova hora. Tu majú odpadlíci asi poslednú šancu sa vrátiť do Prahy vlakom.
Za obcou je nutné prejsť niekoľko kilometrov k tajnej kontrole, ktorá je samozrejme vidieť. Za ňou nasleduje záverečný dlhý a rovný úsek cez niekoľko obcí a lúk. Tu sa už zbiehajú ďalšie trasy a stretávam veľa turistov. Cieľovú dedinu Prčice poznám podľa veže kostola. Cieľ je na mierne vyvýšenom námestí, kde sa nachádzajú stovky turistov.
Účastníci každej trasy dostávajú tradičnú botičku. Každý rok má botička inú farbu. Teraz je hnedá. Absolventi pochodu z Prahy dostávajú aj magnetickú vizitku. S časom 12:50 hod som obsadil 63. miesto z 878. Nedosiahol som na najlepších, ale väčšina Pražákov bola ešte za mnou.
V cieli ešte je nutné počkať na autobus, ktorý vozí turistov do obce Hermaničky odkiaľ odchádza vlak s prestupom do Prahy. Do hotela sa dostávam po viac než 3 hodinách jazdy a čakania. Vtedy nohy najviac bolia. Nasledujúce ráno, keď som vyspatý nohy boli oveľa menej. Do Košíc sa zvyknem vracať ráno, lebo zostávať unavený ešte deň v Prahe pre mňa nemá význam. V Košiciach som už pred 15. hodinou.
Pár tipov na záver:
počiatočných 30 km do Týnca je dobre prepáliť. Prvý úsek nemá veľa stúpania,
svalovku treba rozbiť a udržať dobré tempo až do cieľa,
treba správne oddychovať, aby si organizmus vydýchol, ale nech nohy nestuhnú,
primerané oblečenie: v teplom oblečení sa telo potí, čím sa znižuje maximálny výkon,
psychika je dôležitá: ísť v skupine, striedať sa vo vedení, rozptýliť bolesť rozprávaním,
pokiaľ terén dovolí, behať dole kopcom
