Náš výlet začína v obci Hajnáčka. Parkujeme niekde na námestí. Nad nami sa týči hrad, ale necháme si ho na koniec. Vydávame sa na koniec dediny, za ktorou stúpame lúkami po zelenej značke do lesa. Mierne nám prší, ale v lese to ani necítime. Stretávame hubárov v pršipláštoch s košíkmi plných kuriatok. Tento rok je na ne výborná sezóna. Za polovicou výstupu si odskočíme na vyhliadku Tilič. Nevšímli sme si cestičku na vyhliadku, takže sa nám po svahu trochu zle stúpa. Z malej vyhliadky sú pôsobivé výhľady na okolitú krajinu.
Po návrate na zelenú značku stúpame širokým chodníkom v listnatom lese. Chodník končí na náhornej plošine s rázcestníkom KST pod názvom Pohanský hrad (560 m n.m.)..Ďalej pokračujeme otvoreným terénom po červenej značke. Prechádzame lúkou, kde nás zmáča mokrá tráva. Asi po pol kilometri prichádzame na miesto, ktoré je upresnením Pohanského hradu. Nejedná sa však o výrazný vrchol ani zrúcaninu. Jedná sa o mohutnú plošinu vyhlásenú za prírodnú rezerváciu. Okraje planiny vytvárajú skalné útvary rozličných bizarných tvarov bášt, ihiel a brál. Sú tu kamenné moria a pseudokrasové jaskyne. Na okrajoch plošiny sa dajú nájsť pozostatky kamenného valu z doby Keltov. Po mierne strmom chodníku sa nám darí zísť do nižších častí skalných útvarov. Po návrate na plošinu pokračujeme po značke až do miest, kde sa dá skratkou vrátiť na zelenú trasu. Tá sa stáča mierne späť, ale nevracia sa do obce Hajnáčka, avšak do obce Šurice.
Počas klesania už aj my nachádzame huby, hlavne kuriatka. Podarí sa nám nájsť aj rekordne veľkého kremenáča. Je už riadne tvrdý, až drevitý. Cesta lesom je to trochu viac zablatená. Keď vychádzame z lesa, nachádzame cestičku, ktorá odbočujeme vľavo na lúku a klesá k Šuriciam. Dole obchádzame pole a prichádzame k prvým domom obce. Je tu pár nových i starých domov trochu mimo hlavnú častť obce. Z cesty vedie odbočka na čistinu pod Sovím hradom. Je tu veľká informačná tabuľa. Vedľa nej stúpame lesom i lúkami na hradný vrchol. V závere zostupu je skala hladká a šmykľavá. Na vrchole turistického chodníka vidíme slabú žltú kruhovú značku, čo znamená koniec trasy. Odtiaľ sú výhľady na obec, pahorky, lúky a pasúce sa kone. Kto dokáže, možné ešte vyliezť asi desať metrov na vrchol skalnej plošiny lezečkou, asi trojkou. Na najvyššom mieste brala sú stopy po stavbe, zrejme veže. O pôvode hradu či stavby sa veľa nevie.
Po návrate z hradného brala prechádzame dlhou ulicou obce Šurice. V obci majú pekné žlto-zelené lavičky. Keď celú obec prejdeme, mierne stúpame, až sa k nám zprava pripája zelená značka. Cesta vedie k železničnej stanici Hajnáčka. Táto časť obce je však vzdialená asi 3 km od samotnej obce. Ďalej pokračujeme po ceste na križovatku a z nej vpravo do obce Hajnáčka.
V obci obchádzame bralo hradu až sa nám nejak darí prísť k vstupným dverám. Za nimi stúpame trávnatým terénom k prvej hradnej úrovne. Je tu možné posedieť a odpočinúť si. Vedľa vedie bočná cesta k hradnému oknu. Hlavná cesta pokračuje po vytesaných kamenných schodoch k druhej úrovne s informačnou tabuľou a hradnou pivnicou. Ak je vonku horúco, dá sa tu príjemne ochladiť.
Po návrate z hradu na námestie si prechádzame okolie. Je to krčma, niekoľko obchodov a pizzéria, Turisti sa majú teda kde občerstviť. Za celý deň sme nestretli jediného turistu. Nikam sme sa neponáhľali. Nadmorské výšky vrcholov a zrúcanin hradov nepresiahli 600 m n.m. To vôbec nevadí. Odmenou za výstupy boli pohľady na pokojnú krajinu, ktorá si na dopravu z Košického kraja až tak nepotrpí. Sú tu polia, lúky, listnaté lesy, nižšie vrcholy, dediny a kľud. Teraz bežia komerčné akcie typu Doby Tatry. Pokiaľ si chcete oddýchnúť od plných Tatier, tak výlet v tejto oblasti plne odporúčam. Tatry ma čakajú pozajtra so svojim najvyšším značeným vrcholom. Cez víkend by som sa nevošiel do električky :-).
