Nad obcou Háj, na Jasovskej planine v doline potoka Miglinc sa nachádza pomník zavraždeným maďarským vojakom. Toto miesto je mi dobre známe. Dostal som však pozvánku na odlovenie novej kešky (v rámci geocachingu) od pani s nickom Krianna. Chcela byť prvá pri odlove, čo sa ráta (a označuje sa pojmom FTF). Onedlho som sa na Miglinc chystal, tak mi to prišlo celkom vhod. Krianna okrem toho plánovala so svojimi spoluobčanmi z Turne n/B účasť na pietnom akte na pamiatku zavraždeným maďarským vojakom v roku 1945.
Rýchlo organizujem akciu v našom turistickom klube. Z Košíc vyrážame po 8:00 hod. Turnianci vyrážajú trochu neskôr, ale viacerí idú na autách, takže na planine nás predbiehajú. Po výstupe na planinu po Anjelskej ceste sa stretávame v starom jabloňovom sade pri poľovníckej chatke na hornom okraji doliny Miglinc. Tam sa spolu zoznamujeme Košičania a Turnianci. Ako prvé my už máme hlad, tak zakladáme oheň. Ale v mokrom prostredí sa to nedarí. Prichádza majiteľ chatky Zoli, nesie viac papiera a štiepe triesky. Aj on má problém založiť oheň, ale nakoniec sa mu to darí a ja som o jednu skúsenosť múdrejší. Rýchlo opekáme špekáčky a tlačíme do seba. Zoli zvoní zvončekom a teda volá nás k pamätníku.
Schádza sa tam 26 Turniančanov a 6 Košičanov. Jedna pani nás víta s krátkym príhovorom v maďarčine a slovenčine. Potom najstarší z účastníkov rozpráva historický príbeh, ako došlo k zavraždeniu maďarských vojakov, ale v maďarčine. Jedna naša turistka nám niečo stíha preložiť, ale moje ucho je od nej príliš ďaleko. Zostáva sa mi len buď sa doučiť základy maďarčiny na budúcoročné stretnutie alebo zohnať informácie v slovenčine/angličtine. K pamätníku dávame venčeky. Na jednej stužke je aj nápis nášho klubu KVT KOŠIČAN. Turnianci sa aj spoločne pomodlia a zaspievajú pesničku. Urobíme ešte zopár fotiek, než sa piety akt skončí. Som celkom dojatý. Na jednej strane oslavy SNP neboli verejné. Na druhej strane som sa zúčastnil aktu, ktorí si pripomínajú miestni občania.
Krianna mi potom radí, kde mám ísť odloviť kešku. Bohužiaľ, niekto ju predbehol. Takže ona je až druhá (STF) a ja len tretí (TFT). Oheň skoro vyhasol, takže Zoli ho rozdúchava. Teraz idú opekať Turnianci a to hlavne slaninku. My ideme na ochutnávku do jabloňového sadu. V tomto čase majú byť už prvé jablká zrelé. A veru, mnoho jabĺk je už tesne pred dozrením. Trošku kyslosti nám nevadí. Lenže trvá viac ako hodinu, než sad prejdeme a kompletne ho ochutnáme. Jablká sa tento rok vydarili. Stromy pomaly umierajú a niet nikoho, kto by ich omladil. Premyšľam nad tým, že vysadím nové jablone, ktoré sa hodia do výšky 600 m n.m. Ale nebude jednoduché vyniesť stromy hore. Terénne auto nemám, ani povolenie jazdiť po lese. Ale myšlienka je živá a možno nájdem ľudí do partie.
Než sa vrátime ku chatke, niektorí z našich turistov - Košičanov už odišli a nechali nám pozdrav. Turniančania už obedujú, takže medzitým opiekli. Ešte vymeníme kontakty. Rád dám dokopy spoločné fotky a dohodnem sa na inom stretnutí. My pomaly odchádzame, lebo nás čaká ešte aspoň hodinka po trase do Hája. Na mňa nejak prichádza únava. Jabloňový sad je moje najobľubenejšie miesto na svete. A dnes v sade som bol aktívny na 200 %. Zakladal som oheň, opekal, jedol, oberal jablká, vykládal turistom a prostredí a skoro som zabudol piť a nedoprial som si žiadny oddych. A tak sa mi zdá cesta späť trochu únavná. Vždy to riešim tak, že pridám do kroku. Vzrastie tým adrenalín, ktorý potlačí únavu. Horšie sa ide strmým klesaním do Hája, lebo na ceste je veľa kamenia.
Keď prichádzame k autu, Ľubo ešte chce ísť na návštevu do miestneho hrnčiarstva. Majiteľku, pani Amálku vidíme vo dvore, takže nám hneď otvára. Ona má obvykle svoju prácu, tak sme radi, že teraz je k dispozícii. Hneď nám ukazuje svoju pec, ako to obvykle robí a predaj býva až na konci. Vyberám si pekné hrnčeky. Prichádzajú ďalší klienti, tak sa ideme pozrie na záhradu. Ak by som nemal svoju prácu, tak by som jej prišiel robiť záhradníka. Práce je tam veľa na stíhanie. Nakoniec nakúpime a zaplatíme. Pani Amálka má vždy milý prístup, keď ju navštivime.
Nakoniec ešte skúsime navštíviť miestny hostinec. Dostávame upozornenie, že miestni štamgasti odchádzajú na večnosť a turistov sa tu zastaví málo. Hostinec je bohužiaľ zavretý. V týždni je otvorený len jednu hodinu. To len ja mám takú utopistickú predstavu, že Háj navštevuje veľa turistov. Určite sú atraktívne Hájskej vodopády, socha anjela z filmu "Za nepriateľskou líniou" a po novom aj Veža na vlásku. Ale zrejme výstup na planiny je trochu náročnejší a hlavne, na planine nie sú typické vyhľadové vrcholy, ako na iných pohoriach.
A niečo pekné na záver, aj keď všetko bolo pekné. Po nenapití sa v krčme ideme teda k jednej z verejných studní s pitnou vodou. Ochutnáme ju a je neskutočne dobrá. Voda z kohútiku sa jej nevyrovná. Nabrali sme si celý pohár. A keďže stretnutie na Miglinci sa koná každý rok, dúfam, že sa streneme aj o rok. Pozvánku turistom pošlem oveľa skorej. Som rád, že som spoznal Kriannu a aj Zoliho. Prírodu mám rád , ale Zoli, ten do nej vyslovene patrí. A so sekerou narába tak, že ja viem tiež tak rúbať, ale 2x pomalšie a radšej v rukaviciach.
