Dnešným cieľom je vystúpiť na najvyšší vrchol pohoria Braniska pod názvom Smrekovica. Branisko je malé pohorie ktoré sa tiahne severojužne. Delí sa na dva podcelky. Najvyšším vrcholom severného podcelku a celého pohoria je Smrekovica s výškou 1199 m.n.m.
Začíname v priesmyku Branisko nazývané Chvalabohu. Už dlho som tam nezavítal potom, čo sprístupnili tunel Branisko. Na vrchol ideme miernou okľukou po MTZ, ZTZ, MTZ a ŽTZ. Ideme peknou spevnenou cestou keď si náhodou všimneme odbočku k Chate štátnych lesov, kde je oznam, že ZTZ je kvôli kameňolomu uzavretá. Skúšame teda obchádzku. Sme nervózni z toho, že ideme neznačenou cestou, ale zázrakom sa nám darí ísť správne a nakoniec sa napojíme na ZTZ za kameňolomom. To už pekne stúpame lesom a okolo zurčia potoky. Stúpanie je prudké, prekonáme veľké prevýšenie a keď prídeme na rázcestník s ŽTZ, tak pokračujeme skoro po rovine. Prichádzame pod hrebeň Smrekovice, kde nachádzame riadny polom. Obchádzame hrebeň po MTZ a veľmi klesáme smerom na Lipovce. Konečne sa objaví ŽTZ, ktorá nás vracia späť k hrebeňu z druhej strany. Ten polom je strašný. Stúpanie je niekedy prudšie, takže prichádzajú k slovu turistické palice. Dostaneme sa konečne na hrebeň a po ňom je to na vrchol už len kúsok.
Sme akosi zmätení zo značenia. Pri vrchole je značka smerujúca na vyhliadku, ale smerom dole. Radšej sa držíme pôvodnej značenej cesty a hneď sme na vrchole. Ten je plochý a pár ľudí sedí na lavičkách akoby mali nejaký film premietať. Vedľa je útulňa a altán. Nechýba informačný panel a informácia o vyhliadke vzdialenej 150 m. Bohužiaľ chýba smer a tak sme sa na ňu nepozreli. V boxe je vrcholová kniha a pečiatka. Poduška už skoro vyschla. Nabudúce si prinesiem vlastnú zelenú. Od jedného turistu sa dozvedám, že minulý rok sme išli Rudohorskú 100-vku, ale nepamätáme sa na seba aj keď sme do cieľa dorazili skoro naraz.
Po občerstvení ideme smerom dole po modrej značke, ktorá ukazuje na vyhliadku. Je to divné, ale žiadnu vyhliadku sme nevideli. Keď prichádzame na križovatku, tak sa dozvedám, že sa jedná o Markovu skratku. Ďalej dole ideme po MTZ, ktorá pomerne priamo vedie späť na Chvalabohu. Príroda je veľmi pekná, žiadny polom. Lesná cesta je spevnená. Stopy po autách sú viditeľné. Cestou ešte vidíme niekoľko chát. Jedna zrejme slúži pastierom. Okolo tečie niekoľko potokov. Jeden sa nás drží skoro celým klesaním dolinou. A to už prichádzame do chatovej osady. Chaty sú dosť natlačené do lesa, ale sú vo veľmi peknom prostredí. Keďže terén je nenáročný, tak o chvíľu sme na počiatočnej odbočke na ZTZ a následne prichádzame k autu.
Cestou domov sme skúsili nazrieť do Motorestu Branisko. Našťastie mali na sviatok otvorené, tak sme sa domov až tak veľmi neponáhľali. Mali aj pečiatku, aj keď opäť so skoro vyschnutou poduškou :-).
