S kolegami som sa zúčastnil prvý raz služobnej cesty v Osle. Letíme skoro ráno do Osla s prestupom vo Varšave. Ako sa blížime k Nórsku, vidím zelenú krajinu pretkanú množstvom vodných potokov. Pristávame na letisku Gardermoen a prestupujeme na expres Flytoget do centra Osla (Oslo S). Pred obedom prichádzame na hotel, ktorý je neďaleko. Vlaková stanica, metro (T), MHD, ulice, nadjazdy a podjazdy dávajú mojej mysli riadne zabrať. Kto vládze, tak niektorí z nás rýchlo odchádzajú pozrieť Vigeland Sculpture Park, kde sa nachádzajú skupiny sôch, fontány a socha v tvare veže s názvom Monolith. Po obede sa stretávame s našim Nórskym projekt manažérom. Ja som už unavený, takže potom idem spať na hotel, zatiaľ čo kolegovia trávia čas vo wellness.
Pracovný deň
Druhý deň je viac menej pracovný. Ráno odchádzame do centrály, kde nás čakajú mítingy a celoročná hodnotenie. Večer mám formálny večierok minimálne do polnoci v centre Osla. Cestou vidím budovu národného divadla, parlament a Vianočné trhy.
Výlet v sobotu
V sobotu ráno si konečne môžeme dopriať vlastný program. Odchádzam s niekoľkými kolegami autobusom na západný polostrov Bygdøy, kde sa hneď vedľa seba nachádzajú tri múzea:
Múzeum Fram: je zamerané na originálne polárne plavidlo Fram. Vnútro lode je pôvodné a návštevníci môžu vojsť dovnútra a prezrieť si ho,
Norwegian Maritime Museum: obsahuje exponáty o pobrežnej kultúre a námornej histórii pokrývajú množstvo predmetov vrátane stavby lodí, modelov lodí, rybolovu, morskej archeológie a lodnej dopravy. Okrem toho má múzeum morské archeologické oddelenie a tiež obsahuje zbierku viac ako 40 námorných obrazov od významných umelcov,
Muzeum Kon-Tiki: pôvodne bolo múzeum otvorené v roku 1949 v provizórnej budove pre Kon-Tiki, plť z balzového dreva, na ktorom sa v roku 1947 plavil Thor Heyerdahl z Peru do Polynézie. Druhým vystaveným plavidlom je rákosová loď Ra II, s ktorou sa Heyerdahlova expedícia plavila zo severnej Afriky do Karibiku v roku 1970.
Múzea sa nachádzajú na pobreží, takže sa aj trochu prejdem a pozorujem pohybujúce sa parníky a trajekty. Je to aj verejný prístav, ale najbližší trajekt odchádza až 4.4. Na obed mám hlad, ale k dispozícii je tu len kaviareň so sendvičami.
Po obede idem už sám na neďalekú pláž Huk. V zime sa tu akosi nepláva, prechádza sa tu len pár turistov. Na pobreží sú pekné skalky a niekoľko budov, takže sa dajú robiť celkom pekné jednoduché a snáď i kreatívne fotografie. Je tu aj jedna verejná kaviarnička. Vraciam sa na autobus. Návrat do mesta je pomalý, nakoľko na polostrov vedú len dve cesty, na ktorých sú zápchy. Moje kroky vedú do Oslo Street Food, kde si cez QR kód vyberám nejakú “čínu” z neďalekého stánku. Prichádzajú kolegovia a po večeri ideme spolu na hotel. Pri hoteli sú potraviny Kiwi, kde idem na nákup, ale zrejme sa jedná o bežné potraviny.
Výlet v nedeľu
Zostáva mi posledný deň služobnej cesty. Na túru si netrúfam, nakoľko je trošku upršaná zima a nechcem sa niekde šmyknúť. Metrom, električkou a trochu peši prichádzam do prístavu Aker brygge. Nachádzam mólo, odkiaľ odchádza trajekt B1 na ostrov Hovedøya. Po vystúpení na ostrove si robím okružnú prechádzku. Držím sa trasy na základe geocachingu (Adventure Lab). Ostrov obchádzam dokola po lesných cestičkách. Občas vidím cez stromy vzdialenú pevninu. Na ostrove je niekoľko samostatných budov z čias minulosti, ktoré zrejme predstavujú pamiatky. Ich popis je však len v nórčine. Na západnej strane ostrova sú pekné pláže. Konečne sa dostávam na vyvýšeninu s batériou diel. Schádzam k zrúcanine pekného kláštora z roku 1147. Aktuálne tu prebieha rekonštrukcia. Susediaca čajovňa je mimo sezóny zavretá. Po asi troch hodinách prichádza na ostrov trajekt. Pekná prechádzka je za mnou. Nazbieral som veľa kešiek. Na ostrove je len pár budov a niektoré z nich sú dostupné len pre členov námorného klubu.
Po návrate trajektom do prístavu Aker brygge si všímam budovu Nobelovej ceny mieru. Neďaleko je zasa radnica s obrazmi, ktoré sú verejné prístupné. Bohužiaľ sa už stmieva, ochladzuje sa a veľa času mi na návštevu nezostáva. Celý deň bolo také prítmie. Veď deň trval len niečo cez 6 hodín. Kolegovia sú neďaleko na obede a na Vianočných trhoch a stretávame sa až na hoteli. Tam si objednávame taxi, ktorý nás vezie na medzinárodné letisko. Domov sa dostávame letecky s prestupom vo Varšave.
Život v Osle
Turistickým pohľadom je ťažko hodnotiť Oslo v priebehu pár dní. Nemám rád chaos veľkomesta, preferujem skôr prírodu. Raz sa mi podarilo v centre aj stratiť. Nabudúce to už bude lepšie. Ako verejnú dopravu som využíval vlak, metrov, autobusy, električky a aj trajekt. Veľkosťou je Oslo niečo medzi Bratislavou a Prahou. Množstvo ľudí v meste som nejak zvládol, istá ohľaduplnosť to bola. Popri domácom obyvateľstvo sa tu bežne objavujú prisťahovalci z Afriky a blízkeho východu. V meste je viacero výškových budov. Bohužiaľ, neorientujem sa na architektúru, tak snáď nabudúce. Ale v okrajových častiach Osla som už videl typické budovy bielej a tehlovej farby.
Väčšina obyvateľov je štíhlej postavy. Zdalo sa mi, že Nóri majú celkom jemnú pokožku. Aj starší ľudia vyzerali pomerne sviežo. Psov som skoro nevidel až na jedného huskyho. Oceňujem kvalitné aplikácie v mobile, hlavne pre dopravu a objednávku jedál. Veľa chýb som v nich nenašiel. U nás by som od štátnych projektov márne niečo také čakal.
V cudzine sa oplatí vidieť to, čo u nás doma nemáme. Ja mám rád prírodu, takže ma ťahalo na ostrovy a na pláže. Nabudúce by sa patrilo vidieť budovy ako operu, kráľovský palác, skokanský mostík Holmenkollen, technické múzeum plus vyššie uvedené budovy. V lete premávajú trajekty aj na ďalšie ostrovy. Veľmi ma potešilo, keď som na svojich výletoch stretol Slovákov. Hneď som sa im prihovoril a veľmi ma zahrialo pri srdci. Toľko stručný pohľad na Oslo.
