Kysak je významný železničný uzol, ale aj dobré východisko na túry. Plánujem do budúcna urobiť klubovú túru s cieľom spoznať a navštíviť zaujímavé miesta nad Kysakom. Teraz ma čaká prieskumná túra. Vydávame sme sa teda od stanice cez obec po ČTZ hore na hradný kopec. Najprv však navštevujeme nový cintorín, kde sa nachádza pamätník padlých legionárov z roku 1919 spolu s hrobmi neznámych vojakov. Pokračujeme ďalej k lesu okolo menšieho maďarského cintorína, ktorý je zavretý.
Les je už samozrejme opadaný. V Kysaku ešte nie je sneh, ale v lese sa už objavuje poprašok alebo tenká vrstva snehu. Našim prvým cieľom je zrúcanina Kysackého hradu. Podľa mapy vyberám jednu trasu aj keď na pni mimo našej trasy vidím značku hradu. Nevadí, nejdeme oficiálnou cestou. Naša trasa je náročnejšia, lebo je to hrebeňovka. Ale vedie okolo kešky, ktorá je schovaná niekde medzi skalami. Na hradnom vrchu či hrebeni prakticky nič nie je, takže schádzame trochu nižšie a pripájame sa k pohodlnej oficiálnej ceste ku hradu. Nachádzajú sa tu dve informačné tabule.
Kysacký hrad (501 m n.m.) bol zrejme postavený niekedy pred rokom 1300, teda najskôr koncom 13. storočia. Prvé písomné správy o hrade siahajú do roku 1300. Z listiny vyplýva, že hrad vlastnil myšliansky prepošt Michal z rodu drienovských Abovcov a po jeho smrti synovci Peter a Ján. Hrad existoval ešte okolo roku 1466, no už začiatkom 16. storočia sa spomína ako neobývaný a čiastočne v ruinách. Hrad sa spája hlavne s menom kráľa mateja Korvína, ktorý tu často poľoval.
Pokračujeme po bývalej ČTZ. Na viacerých stromoch je značka ešte zachovaná. Zdá sa, že trasa vedie novým stúpaním na kótu 441. Ale kamarátky pokračujú pohodlným chodníkom popod kótu a nakoniec mi to ani nevadí. Čoskoro sa bývalý ČTZ spája s novou ČTZ. Teraz nás čaká len príjemnú stúpanie. Cestou občas stretávame nejakú dvojicu turistov. Táto oblasť je celkom turisticky atraktívna. Pred Jánošikovou baštou ešte ukazujem na nenápadnú odbočku, ktorá nás privádza k vyhliadke na Bielu a Arturovu skalu. Raz nám ju ukázal náš predseda a keďže sa (predseda) volá ako sa volá a mal vtedy na hlave klobúk, tak jej hovoríme Kalaposova vyhliadka. Po návšteve vyhliadky nakoniec stúpame na Jánošikovu baštu. Jedná sa o horolezeckú skalu, ktorá sa týči nad dolinou Hornádu. Prichádzajú aj dve turistiky, z toho jedna geokešerka. Idú až na Hrešnú (cca 20 km trasa), takže ešte majú čo robiť. My pokračujeme trochu vyššie. Vidíme ešte nejaké menšie skaly, napríklad jednu s názvom Prometeus. V oblasti sú aj nejaké vyhliadky, ale menšie a takmer zarastené.
Jánošikova bašta je vápencová skala vysoká asi 40 m. Pôvodne sa volala Kossuthová bašta, ale po vzniku Československa sa premenovala na slovenského hrdinu, aj keď s Jánošíkom nemá priame spojenie. Z bašty vidíme hrebeň Slanských vrchov, Tlstú a zrúcaninu Kysackého hradu. Bašta je lezecká stena, aj keď teraz sú na lezenie uprednostnené Turniská.
Dole plánujem využiť inú trasu. Prechádzame na neznačenú cestu a stáčame sa späť dole okolo Paldzínskeho potoka. Úvoz je však klopený alebo poničený technikou, takže ideme opatrne. Božka ešte okomentuje keď prechádzame po pohádzanom dreve po ťažbe. Druhá polovica doliny však už vedie po spevnenej ceste až ku Kysackej horárni. Je tu pekná chatárska oblasť. Vo verande horárne je závetrie, takže tu zaháňame hlad. Pod nami spoznávame známych turistov z bežeckého klubu. Z Kysaku k nám prichádza skupina mačiek. Sú tam nejaké "streetky" a anglické mačky. Najprv ich hostím syrom. Bijú sa medzi sebou. Keď si na nás zvyknú, Miška berie jednu na ruky a pofotíme sa. Veru, nie je bežné, aby sa Miška zmocnila mačky, väčšinou sa mačka zmocní nejakej myšky :-).
Od horárni vediem dievčatá po neznačenej ceste ku Kysackej jaskyni. K jaskyni navedú turistov informačné tabule. Samotná jaskyne sa nachádza v skalnom masíve so zníženým vchodom. Ten je samozrejme zamrežovaný. Pred jaskyňou je informačná tabuľa a altánok. Veľmi pekne upravené miesto. V poslednom období sa o úpravu jaskyne staral hlavne Speleoklub UPJŠ.
Kysacká jaskyňa bola náhodne objavená pri lámaní kameňa v miestnom kameňolome okolo roku 1913. Jaskyňa vytvára malý labyrint chodieb a jej celková dĺžka je 72 m. V jednotlivých sieňach sú zachovalé stalaktity a stalagmity. Steny jaskyne pokrývajú kvapľové vodopády.
Jaskyňa sa stala terčom neprajníkov a väčšina jej krásnej výzdoby bola v minulosti zničená, čo bolo aj následkom toho, že plánované sprístupnenie jaskyne sa nikdy neuskutočnilo. Speleológovia ju nazývajú ako „Vykradnutá jaskyňa“. Kysacká jaskyňa patrí medzi významné zimovisko netopierov. V jaskyni bolo zaznamenaných až sedem druhov netopierov. O jaskyňu sa stará Speleoklub UPJŠ. Po dohode je možné jaskyňu sprístupniť verejnosti.
Od jaskyne sa dá prísť do Kysaku dvoma smermi. Božka volí opačný smer než som plánoval, lebo pochádza z Kysaku a chce sa prejsť po svojej ulici. V obci si ešte pozeráme dva kostoly - Evanjelický kostol a Kostol sv. Katariny Alexandrijskej. Odchod vlakov som nesledoval, lebo spoje jazdia často. V Kysaku ešte hľadám nejaké podniky. Nakoniec len jedno okienko je otvorené. Dievčatám kupujem mikuláša - sladkého aj ostrého :-). Mikuláš bol teda skromný, ale naše srdcia zahrial aj tak. Túru urobím v našom klubu v lepších časoch. Podľa aktuálnych správ sa lepšie časy asi odkladajú.
