S kamarátkou sme sa vydali z Košíc do Svidníku. Cesta nie je dlhá, len to nie je diaľnica. Jedna dedina za druhou. Na začiatku Svidníka vidíme hneď ČTZ, po ktorej pôjdeme celý čas. Podarí sa nám dobre zaparkovať a hneď vyrážame. Mesto rýchlo opúšťame a okolo chát ideme do lesa. Začína mierne stúpanie a my lesom prichádzame k rázcestníku pod názvom Hora. Krajina sa trošku otvára, ale pokračujeme lesom. Ten je krásne romantický. Prichádzame k pamätníku, kde je niekoľko prístreškov. Pokračujeme riedkym lesom a sme na okraji lúky. Tam sa ČTZ prudko stáča pri rázcestníku Ostrý vrch. Trošku klesáme brezovým lesom. Niektoré stromy sú deformované alebo s olámanými vrcholkami. Konečne stúpame na poslednom úseku. Pod vrcholom je vyhliadka s pohľadom zo strmého svahu. Ešte chvíľka a sme na plochom vrchole Čierna hora (667 m. n. m). Je to zároveň najvyšší značkovaný vrchol v Ondavskej vrchovine. Výstup bol celkom ľahký a bezproblémový.
Na vrchole je útulňa. Vojdem dnu a všade upratané. V rohu je pečiatka. Prvý krát vidím samoobslužnú pečiatku na vrchole. Mám z nej obrovskú radosť. Vedľa útulne je drevená vyhliadka. Nemám rád výšky, ale keďže tam lezie kamarátka, tak ju nasledujem. Trochu sa pofotíme, najeme sa a pomaly ideme dole. Ešte sa pozriem do jedného altánu a tam vidím skrytú kopu odpadkov. Už som si myslel, že vrchol je čistý.
Späť ideme po rovnakej trase. Okruh tam nie je. Pohodlná cesta lesom nám príjemne uteká. Dole sme celkom rýchle. V meste ešte mám trochu času. Dám si jeden neskorý obed v reštaurácii v blízkom okolí. Neďaleko je veľký Pamätník Sovietskej Armády, ktorý ešte stihneme pozrieť. Domov sa vraciame ešte po užších cestách, než po akých sme išli do Svidníku.
