Na stanici v Košiciach sa stretávame traja turistiL ja, Tóno a Erik. Pridáva sa k nám jeden známy. Cestou do Prešova sa rozhovoríme o našich výkonoch tak, že to známeho turistu vystraší a v Prešove sa od nás oddeluje. Ideme rýchlo na prestup na autobusovú stanicu. Tam stretávame ešte Milana, takže sme štyria.
Autobusom sa vezieme do Sigordu. Hneď stúpame po ŽTZ po svahu lesa. Takmer všade na našej trase rastú buky. Občas prechádzame rúbaniskom, občas cez polom. Po jednom väčšom stúpaní sa dostávame na vyhliadku smerom na vysielač Dubnik krátko vedľa značky. Ďalej pokračujeme už hustejším lesom. Prechádzame pásom lesa, kde nachádzame hríby blízko chodníka. Berú si ich len Tóno a Milan. Následne sa objavujú prvé kamenné útvary. Záverečným stúpaním sa dostávame na zalesnený vrchol Čierna hora (1073 m n.m.). Máme vysoké tempo, hlavne Milan.
Teraz trošku po rovine a keď sa dostávame na kraj lesa, Oblík sa nám na chviľu ukazuje. Teraz budeme klesať, niekedy až výrazne okoľo ďalších skalnatých útvarov. Nedôjdeme až k sedlu Červená mláka na ČTZ. Pod Oblík sa dostaneme po okruhu zľava po ZTZ. Na trase ideme okolo chaty Čierna hora s prameňom. Za nimi pokračujeme lesom až sa dostaneme na asfaltovú cestu, ktorou ešte raz klesáme. Odbočíme vpravo na spevnenú cestu, kde je lúka pod Oblíkom s ďalšou lesníckou chatou a tiež s prameňom. Kontrolujem čas a ten je dobrý; nadbehli sme asi hodinu.
Po posilnení stúpame po náučnom chodníku, ktorý obchádza Oblík dookola. Terén je skalnatý na chodníku aj smerom k vrcholu. Keď už sme pomerne vysoko a napravo od vrcholu, strihneme to k nemu nad skalnatým poľom. Na vrchole ja viacero pomerne veľkých skalnatých útvarov. Na niektoré lezieme a fotíme sa vo všetkých možných kombináciach. V tejto oblasti je niekoľko druhov stromov, niektoré exempláre dosť staré. My však neprechádzame celú rezerváciu. Späť sa vraciame rovnakou trasou k chate. Medzitým na ňu prišla asi lesnícka rodina, tak si prisadáme a trochu hodíme reč.
Berieme si ešte vodu z prameňa a odchádzame lúkou. Máme dosť času, tak sa už vôbec neponáhľame, ani Milanovi už tempo nechýba. Už pôjdeme len po MTZ do obce Zlatá Baňa. Najprv však musíme vystúpať na Hermanovský hrebeň. Stúpanie čoskoro začína a keď ideme okolo breziny, nachádzame krásne kremenáče. Ďalej na chviľu vychádzame z lesa na lúku, kde je posed a nižšie útulňa s prameňom. Ďalšia cesta lesom ide zvážnicou. Onedlho však začína riadne stúpanie na hrebeň. Cestu si krátime zbieraním černíc. Z hrebeňa je to už blízko na sedlo Červená mláka. Tým sme okruh pod Oblíkom uzavreli.
Nakoniec už len príjemne klesáme lesom okolo Zlatobanského potoka a popri bani Jozef. Pri bani je veľká skala, za ktoru je šikovne skrytá keška. Ako ju hľadám, tak zisťujem, že nachádzam hríby, suchohríby a masliaky. Keby sme nešli na turistiku, tak by sme našli veľa húb. Dobrý úlovok si teraz odnáša iba Tóno a Milan. Ja a Erik sme im venovali čo sme našli.
Čoskoro sa dostávame až na horný koniec dediny. Sú tu krásne domy a čisto. Počas klesania sa ešte občerstvíme plodmi zo slivky a jablone. Našu cestu zakončíme k miestnej krčme hneď oproti autobusovej stanice. Autobus nás vezie do Prešova a odtiaľ nás Milan odváža do Košíc.
Keď to zosumarizujem, tak sme prešli 20 km a nastúpali cez 1 200 m. Vďaka vyššej nadmorskej výške a lesnému terénu sme sa vyhli dusnu veľkomesta. Ale potili sme sa aj tak. Vrch Oblík je nádherný z diaľky na pohľad a výstup naň nie je až tak náročný, pokiaľ zvolíte cestu menej skalnatým terénom. Vrcholové skaly na ňom sú jedinečné.
