Ozvala sa mi známa z dediny Háj pri Košiciach, že ide na dovolenku a či by som jej nepostrážil na dva týždne psa a mačku. Ja som z mesta, toto je dedina, tak neviem, neviem. No a pes a mačka, to už vôbec nie. To si vôbec neviem predstaviť. Na druhý deň začínam ponuku zvažovať. Idem teda na návštevu, aby som videl domácnosť, spoznal psa Olafa a mačku Cicuku. Labrador je našťastie priateľská rasa. Od sestry poznám niekoľko rás mačiek. Toto je streetka, takže neviem, čo mám čakať. O týždeň prichádzam do môjho nového bydliska. Je február, mierna zima, len v noci mrzne. Sprevádzajú ma rodičia a kamoška Eva, ktorá sa ide bicyklovať. Pri vstup na pozemok si "preberám" zvieratá. Mám napísané, kedy zvieratá kŕmiť a Olaf ešte bude chcieť venčenie. Kamoškin dom je nádherný vidiecky. Venuje sa hrnčiarstvu a ja si niekedy pozerám jej výrobky. Viaceré už mám doma.
Našťastie pracujem v IT, takže budem pracovať na home-office, teda village-office. Ráno sa budím okolo 6:00 a idem pozrieť Olafa. Púšťam ho do záhrady, nech si pobehá a vráti sa. Strava mu stačí raz denne. Cicuka si pýta jedlo až 3x denne. Našťastie si ona vonku vystačí sama. Zvieratá si sami hovoria, kedy chcú byť von a kedy doma. Olaf vyžaduje moju prítomnosť vonku aj večer. Ale k tomu sa ešte dostaneme.
Vraj si musím dávať pozor na mačkinu zvedavosť. A fakt, čo nové robím, vždy sa príde pozrieť. A zjedla by mi všetko. Niekedy s Olafom skúšajú na mňa taktiku. On ma odláka bokom a Cicuka mi zatiaľ zje šunku a syr z chleba. Zdá sa mi, akoby kvôli zvedavosti nechcela veľa spať. Keď odfukuje, niekedy si potichučky pripravím jedlo. Ale mačka sa hneď zobudí a už je na kuchynskej linke pri mne. Keď pracujem niekedy príde ku mne na stôl alebo gauč. Chápem, že chce svoje miesto, tak sa oň podelím. A ona si raz pekne ľahne a inokedy sa ma snaží škrabať do krvi alebo prekusnúť mi káble. Našťastie ju postraším papierovou rolkou a na chvíľu mi dá pokoj. Len raz mi zmizne preč na celý deň, ale druhý deň je späť. A vždy keď odchádzam na obed do susednej dediny, tak stojí na okne a pozoruje môj nástup do auta.
Olaf je úplne iná liga. Po niekoľkých dňoch prichádza susedka, ktorá si ho dáva na obojok a ideme na kolečko okolo dediny. Ďalší deň skúšam aj ja a Olaf si venčenie odo mňa vyslovene pýta. Stačí vziať obojok do ruky a pes nadšene skáče po mne. Dávame si menšie alebo väčšie kolečko okrajom lesa a dedinou. A venčenie si večer zopakujeme. Občas asi Olaf nachádza dieru v plote a keď chcem s ním vyjsť na ulicu, tak už je tam a naháňame sa po dedine. Ale po hodine sa spokojne vracia domov. Počas venčenia sa zdravíme s inými psami za plotmi. Často reagujú nemilo.
Zisťujem, že zima vo februári mi až tak nevadí. Ráno chodím po jedlo pre Cicuku na záhradu. Je okolo -7 °C a ja niekedy idem z domu len v pyžame. Ani mi to nevadí. Som zvyknutý na zvuky vtáčkov, kohútov a podobne. A postupne sa otužujem. Dívam sa na Jasovskú a Zádielsku planinu. Stromy spia, horizont je hnedý a kľudný. Zbožňujem prírodu Slovenského krasu. V práci sa snažím skončiť skorej, ísť von sa prejsť a potom večer ešte trochu pracovať. Mám pocit, že v okolí skoro všetko poznám a neviem si predstaviť, čo by som mohol na dedine robiť. A naraz dostávam nápady, kde sa každý deň vybrať. Raz sa idem pozrieť na Hrušovské rybníky, inokedy na Jasovskú planinu, do Silickej Jablonice, do Debrade, k Drienovskému stacionáru, na Hájske vodopády či k Hosťovciam. Všade sú nejaké prírodné zaujímavosti, ako vyhliadky, kríže, doliny, jaskyne a iné.
Keď mám čas, fotím prírodu s lepším fotoaparátom a upravujem fotky na počítači. Vravím si, založím tu nejaké nové kešky a labky, takže tu sú výsledky:
Labka Háj: https://labs.geocaching.com/goto/1b944404-0cce-46c1-a022-2cf67bb61b05
Labka Hačava: https://labs.geocaching.com/goto/6fd55e9f-c217-4be5-aa4f-0e560639da6b
Mysterka Háj: GCB4WFR Escape Háj (Unknown Cache) in Košický kraj, Slovakia created by astern333
Záver
Aj keď som mal v Háji home-office, niekedy som si vyskúšal cestovanie do práce do Košíc. Chce to nejaký čas navyše, auto a snahu vyhnúť sa zápcham. Ale ak človek zmení život, čas na cestovanie si nájde. Myslel som si, že po práci sa budem nudiť, ale aj v známom kraji sú skryté miesta, ktoré som chodil spoznávať. Dôležité je, že človek zisťuje, že nepotrebuje toľko majetku. Veď som sa nesťahoval na dedinu s dodávkou. Stačilo mi niekde bývať, mať pár kamarátov a krásnu prírodu vôkol. Zmena stereotypu mi pohladila dušu. Prechádzky krajom lesa sú oveľa lepšie na kĺby ako asfalt v meste. Veľmi si cením, že som spoznal domáce zvieratá. Vedia potešiť a niekedy aj nahnevať. Všetko pekné raz končí a ja sa po dvoch týždňoch vraciam do stereotypu mesta a bytu. Keby ľudia boli skromnejší, neboli by tak sebeckí a správali by sa k sebe lepšie. Vďaka za túto skúsenosť. Dúfam, že sa niekedy zopakuje.
