
Tradičné turistické Novoročné výstupy sa konajú na viacerých miestach na Slovensku. My sme prijali pozvanie od o.z. Castrum Thorna na Turniansky hrad.
Značená trasa z Turne n.B. Trasa na hrad je príliš krátka, tak volíme obchádzku okolo štvrte rodinných domov s názvom Čiga. Obchádzame teda hrad z juhu na východ a sever. Zima je mierna, snehu nikde a škrapy sa krásne zelenajú, ako sú pokryté machom. Cestička lesom sa postupne stáča hore na Zádielsku planinu až k sedlu pod Turnianskym hradom. Síce obchádzka, ale trvala nám len hodinu.

V sedle vidíme ďalších turistov, ktorí prichádzajú na priamo z Turne n.B. Nesú si vedierka, ktoré boli uložené na konci spevnenej cesty. Tak nás napadlo, že by sme niektorí mohli zísť po vedierka tiež. Zvyšok partie na čele s bývalým predsedom Jožom poverujem, nech ide na hrad predstaviť sa predsedkyni o.z. Castrum Thorna - pani Helene Mackovjakovej. Traja rýchlo bežíme dole po vedierka, pri ktorých stojí mužské osadenstvo občianskeho združenia. Po radostnom privítaní a fotení berieme po dve vedrá na osobu a rýchlo šlapeme späť do sedla.

Zo sedla je na hrad len niekoľko minút rýchlym krokom. Tam už je veľa turistov z verejnosti. Medzi ľuďmi nachádzam Joža, ktorý už si rozumie po maďarsky s p. Helenou (Icu). Ja zasa spoznávam z občianského združenia pani Tinu, ktorá ukazuje výrobky občianského združenia. Všetci majú zlaté ruky a nadšenie v srdci.

Keďže niektorí z nás nepoznajú dobre hrad, vychádzame na horné nádvorie, aby sme si vychutnali výhľady na všetky strany. Niečo o hrade viem povedať, ale keď narazíme na jedného z hradných pánov, ten nám rozpráva o histórii hradu veľmi podrobne. Dámy majú pre nás pohostenie - kávu, čaj a niečo sladké. Nejak nestíham sledovať, čo všetko sa deje naokolo. Trochu som však zahliadol prípravu na lukostrelbu. Potom nás zvoláva Icu na spoločné fotenie.

Nemáme ideálnu dopravu domov, buď skorú alebo neskorú. Nikomu sa však nechce zostávať dlho, tak volíme skorší návrat autobusom domov. Ale máme veľké šťastie. Tina nám oznamuje, že sa im podarilo celkom rýchlo navariť kapustnicu. Síce je horúca, ale presúvame sa k ich altánku, kde dostaneme po jednej alebo dvoch varieškach. Rýchle zjeme, lúčime sa a ideme priamo dole do Turne n.B. Dole je to fakt na skok. Ale prečo sme sa tak ponáhľali? Je to už tretí deň, čo organizujem túry, cítim sa psychicky unavený a zle som čas spočítal.

Ale nápady mám v zálohe. Pôjdeme na autobusovú zastávku okolo cintorína, kde sú pamätníky padlých z I. a II. svetovej vojny a maďarských legionárov. Je ešte stíham vyjst na vŕšok k pamätníku padlých ČS legionárov. Odtiaľ je to len na skok ku kostolu Nanebovzatia Panny Márie. Nakoniec prichádzame na zastávku a ani dlho na autobus do Košíc nečakáme.

Krátka a skôr spoločenská túra stála za to, lebo sme sa dobre spolu cítili a mali sme možnosť sa lepšie spoznať medzi našim turistickým klubom a o.z. Castrum Thorna. Teším sa, keď sa uvidíme nabudúce, zrejme na brigáde na hrade. Vážim si nadšených jednotlivcov, občianskej združenia a podnikateľov, ktorí pracujú na obnove či rozvoji svojho regiónu.