Veľký Manín sa nachádza pri Považskej Bystrici. Treba odbočiť z diaľnice, ale tabule ma dobre naviedli k Manínskej tiesňave. Parkujem v autokempingu. Pridáva sa ku mne turistka Ľubka, ktorá ráno riešila voľný deň a tam sme sa tu stretli a zoznámili. Treba zaplatiť parkovné a z kempu nás navigujú na žltú značku. Najprv stúpame smrekovým lesom okolo prameňa - kyselky. Trochu vyššie začína cik-cak kvôli veľkému prevýšeniu. Les sa mení na dubový a pod hrebeňom odbočujeme vpravo po značke, ktorá symbolizuje vyhliadku. Samo od seba začínam vnímať krasovú oblasť, teda škrapy. V oblasti sa nachádza dokonca okolo 50 jaskýň. Trasa končí na vrchole Veľký Manín (891 m n.m.). Z vrcholu aj poblíž neho sú len obmedzené výhľady na okolité dediny.
Velky Manín (891 m n.m.) je dominanta a obľúbený turistický cieľ Strážovských vrchov pri Považskej Bystrici. V tridsiatych rokoch 20. storočia tu chceli domáci turisti postaviť rozhladňu Miestni turisti na tomto mieste tiež každoročne organizujú novoročný výstup. Kopec je porastený bukovým lesom, z jeho vrcholu nie sú prakticky žiadne výhľady. Krásny výhľad je však z menšieho vrcholku Maninca na južnej strane. Na vrchol sa dá dostať buď z Považskej Bystrice alebo z Považskej Teplej. U oboch variantov sa jedná o poriadny výstup. Peknou tradíciou po dosiahnutí vrcholu je pridanie kamienka na vrcholový útvar (uvidíš sám, čo to je).
Na vrchole vznikla väčšia hŕba kamenia. Na vrchol prichádzajú aj turisti z juhu od kóty Maninec. My pokračujeme mierne ďalej za vrchol, hľadajúc miesto, kde pri pohľade zdola hore vidíme medzeru medzi stromami v tvare srdca. Teraz však srdce veľmi nevidíme, lebo stromy ešte nie sú vo vegetácii.
Vraciame sa späť cez vrchol ku križovatke pod hrebeňom. Trochu zložito hľadáme odbočku smerom na sever smerom k vyhliadkam. Prvá vyhliadka sa nachádza pri rázcestníku Vápencová jaskyňa. Trošku nižšie na SZ sa dá zísť k vyhliadke pri chate Severák. Tam sa nám nechce vôbec ísť. Keď si neskôr pozerám na fotky, tak aj ľutujem. Na hrebeni vo vzdialenosti do 300 metrov sú ešte tri vyhliadky. Veľmi sa mi páči tá so solitérnou borovicou a výhľadom na Malý Manín. Pekná je aj vyhliadka na Kostolecký dóm, čo je náš najväčší skalný previs.
Za vyhliadkami nás čaká nádherná skalná brána pod názvom Skalné okno. Leziem na neho, nech ma Ľubka pekne vyfotí. Ďalšou zaujímavosťou je Partizánska jaskyňa, kto ktorej ide zozadu. Cestička k nej vedie cez úzky vápencový chodník, ktorého sa veľmi bojím, ale zvládam to. So mnou sa motá v jaskyni a okolo viacero turistov. Ľubka tu už bola, tak ma čaká na bezpečnom mieste. Všetky vyhliadky a zaujímavosti sa nachádzajú na nepovinnej odbočke. Po nich sa už vraciame na pôvodnú žltú trasu z ktorej odbočujeme na zelenú a prudko klesáme. Včera pršalo, takže občas šliapnem do blata pod lístim a skoro spadnem. Pod úrovňou skál sa stáčame doľava a už len miernym klesaním vchádzame do obce Záskalie.
Partizánska jaskyňa (Hrubá diera) je verejnosti prístupná jaskyňa a prírodná pamiatka v oblasti Súľovských vrchov, ktorá sa nachádza na Veľkom Maníne a je súčasťou CHKO Strážovské vrchy. Partizánska jaskyňa je jedna z viac ako 50 jaskýň, ktoré na Manínoch preskúmali a zdokumentovali jaskyniari. Počas SNP slúžila ako prechodný úkryt, ale je pravdepodobné, že človek ju využíval už skôr. Jaskyňu tvorí 21 metrov dlhá priestranná tunelovitá klesajúca chodba v masívnych sivých vápencoch, ktoré majú vek skoro 130 miliónov rokov. Na jaskyne sa nachádza úzky komín, ktorý je priechodný až na povrch skalného brala. Jaskyňa sa nachádza v skalnom brale Veľkého Manína a neobsahuje žiadnu krasovú výzdobu. Vznikla rozširovaním puklín v jurských a kriedových vápencoch vodou, ich zvetrávaním a rútením.
V obci nás vítajú malebné domčeky, ktoré sú navyše vyzdobené v duchu Veľkonočných sviatkov. Vpravo by sme sa dostali ku Kostoleckého dómu. A Ľubke sa už tam nechce. Možno už len ja, keď sa najprv dostanem k autu. Po prejdení obcou sa stáčame vľavo a vchádzame do Manínskej tiesňavy. Z oboch strán tiesňavu obklopujú strmé vápencové bralá smerom pod Veľkým resp. Malým Manínom. Netušil som, že tiesňavou prechádzajú auta. V najužšom mieste sa míňajú veľmi tesne, hlavne tam, kde sú na zemi "parkety". V tiesňave prekračujeme potok vľavo a prichádzame k symbolického cintorínu obetí hôr. Ľubka zostáva a dole a ja pokračujem po vychodenej cestičke k vyhliadke a miernym stúpaním aj k Jaskyni po Černokňažníkom. Po návrate vidím Ľubku v družnom rozhovore s turistkami, takže počkám, až dokončia a rozlúčia sa. Vychádzame z tiesňavy a po asfaltke sa vraciame na štart ku kempu.
Manínsky potok si prerezal cestu Manínskym bradlom a pokračoval čoraz nižšie a nižšie, až vytvoril rovnomennú tiesňavu, najužší kaňon Slovenska, podľa mnohých aj strednej Európy. Unikátny útvar známy tiež ako Manínska tiesňava sa nachádza na Považí, na úzkej asfaltke spájajúcej cestu vedúcu z Považskej Bystrice do niekoľkých zabudnutých dediniek i osád, kde končí cesta. Každoročne láka tisícky turistov. Symbolický cintorín v Manínskej tiesňave je spomienkovým miestom na Rozprávkovej lúčke, nad ktorou sa vypína vysoká stena Skaly nad lúčkou. Skala nad lúčkou je prístupná pre voľné denné lezenie a je povolená aj pešia turistika. Úplne prvá pamätná tabuľa v Manínskej úžine bola umiestnená na stene odpočívadla na pamiatku Gustáva Šmetka, ktorý tu zahynul v roku 1942, v období ešte pred začiatkami horolezectva v tejto úžine. Na dnešné spomienkové miesto na Rozprávkovej lúčke jeho dosku premiestnili v 70. rokoch minulého storočia.
Ešte si niečo kupujeme pod zub, dávame kávu, ale Ľubka sa už čoskoro ponáhľa domov. Zajtra ju čakajú skialpy. Mne sa už nechce ku Kostoleckého dómu, keďže pri prechode tiesňavou treba dávať pozor na míňanie áut. Nevadí, že som nenavštívil všetky zaujímavé miesta v okolí. Dali sme niečo cez 10 km, ale s väčším prevýšením. Malý Manín je v zakázanej oblasti, ale vyhliadke Plevník za ním, je už legálna. Na mape je ešte zakázaný vrchol Drieňovka. Ale sú tam aj povolené vrcholy Bosmany, Ostrenec, Mazáková a Havrania skala. Tak možno nabudúce. Ďakujem Ľubke za príjemnú spoločnosť na peknom turistickom mieste.
Manínska tiesňava vznikla prelomom Manínskeho potoka. Manínske bradlo ňou bolo rozdelené na dve časti – Veľký (južný) a Malý (severný) Manín. Vo vápencových súvrstviach jury a spodnej kriedy tak vznikli strmé steny, hrebene, kamenné ihly, piliere aj obrie hrnce a pereje. Najvyššie skaly majú až 200 metrov. Z krasových javov nachádzame škrapy, závrty a vyše 40 zdokumentovaných jaskýň. Cestou nás bude sprevádzať náučný chodník začínajúci pri kempe v Považskej Teplej pred tiesňavou. Na paneloch nájdeme veľa zaujímavých informácií o tiesňavách geologickou stavbou bradla počnúc, vzácnym rastlinstvom a vtáctvom končiac.
