Známky som vídal nielen na pošte, ale hlavne v albumoch svojich rodičov. V tých albumoch boli rôzne série - československé, mongolské, maďarské, poľské, atď, atď. Vyhotovenie a kvalita sa výrazne od seba líšili. Ďalšie známky sme zohnali na pošte. Predávali sa namixované série. Ale to nám nestačilo. Tešili sme sa na listy od známych zo zahraničia. Z nich sme odlepovali jedinečné známky do albumov pre svojich rodičov. Bola to taká prirodzená filatelia, ktorú sme zdieľali so svojimi rodičmi.
Vedľa toho som si kupoval známky na listy, ktoré som ešte písal ručne. Papierová korešpondencia bola vtedy v kurze. K dispozícii boli poštové známky s prezidentom a štátnymi symbolmi. A ako sa cena listov zvyšovala, menili sa aj známky.
Časom sa mi už nechcelo známky kupovať. Listy som posielal priamo na pošte. A prestali sa aj lepiť známky na listy. Ale niekedy som o známku požiadal, tak mi pracovníčka nalepila nejakú, ktorá sa mi ani nepáčila.
Ako upadlo lepenie známok na listy, začal u mňa rásť záujem o filateliu. Istý čas som žil v Prahe, kde som si obľúbil niekoľko filatelistických obchodov. Vytvoril som si štýl, čo budem zbierať. V prvom rade len známky, ktoré sa mi páčia. V druhom rade československé, české a slovenské známky. A potom známky s vybranou tematikou - fauna, flóra, príroda, osobnosti, významné udalosti, mestá, atď. A tých známok nemám veľa, možno tak dve stovky. Občas do Prahy zavítam a kúpim si pár známok. Ale len niekoľko známok ročne. A v tom tkvie pre mňa cena mojich známok. Jednoducho nekupujem veľa. Menej známok pre mňa znamená väčšiu cenu každej z nich. A do toho ešte, nezaplňujem kompletne listy v albume, ale nechávam ich také poloprázdne - "nadýchané".
A teraz k investovaní do známok. Keď som odoberal časopis Filatelie, tak v čísle 10/2013 bol uvedený článok o tom, či môže byť zbieranie známok dobrou investíciou. Uvediem niekoľko investičných stratégií:
náhoda: nejedná sa vlastne o investičnú stratégiu, náhoda by sa mala použiť len v prípade malej časti investičného portfólia,
ovplyvňovanie ostatných: jedná sa o propagáciu portfólia v médiach s cieľom zaujať zberateľov a presvedčiť ich o hodnote portfólia. Niekedy nemusí ísť o investičnú stratégiu, len o poukázanie na nejakú jedinečnú charakteristiku známok,
racionálna úvaha: investor hľadá známky, o ktoré bude budúcnosti väčší záujem, než je dnes. Príkladom sú známky vydané v menšom náklade v Čine v 60. rokoch minulého storočia alebo známky bývalého ZSSR. Obdobná úvaha však nevyšla pre známky vydané OSN a Vatikánom, tu došlo k výrazným stratám investorov,
odoberanie známok: pravidelné nakupovanie známok obvykle nevedie k úspešnému investovaniu. Štát pravidelne vydáva nové známky, ktoré pribúdajú rýchlejšie než záujemci a Tí navyše uprednostňujú novšie, nie staršie vydania. Ďalej tu je riziko, že známka stratí aj poštovú cenu ak sa prestane v poštovnom styku používať,
aktívne a predvídavé zbieranie: zberateľ na známkach objavuje nezistené detaily či súvislosti, Cieľom je robiť veci inak, než ostatní zberatelia, vytvárať nové kombinácie známok a dopisnic, čim vzniká jedinečné portfólia.
Orientačnú cenu známok si vieme zistiť v katalógu POFIS, ktorý sa raz za čas aktualizuje. Aj keď investícia do známok nie je pre mňa kľúčová, myslím si, že je nepravdepodobné, aby som na nich zbohatol. Hneď vysvetlím, prečo.
Doba sa zmenila. Známky sa na pošte používajú menej. Filatelia nepriťahuje mladú generáciu ako kedysi nás. Úprimne, ak vidím filatelistov, tak len starších ľudí. Rodičia končia so známkami spôsobom, že ich darujú svojim deťom. Tie už k nim nemajú silný vzťah a netušia ich cenu. Keď idem niekedy do Prahy, vidím tie isté známky vo výkladoch obchodov. A kde nie je dopyt, tam cena bude klesať. Veď, komu tie známky predáte?
Prečo klesá záujem o filateliu, prečo sa zmenili záujmy ľudí, to je na iný blog. Nie je to len kvôli mobilom a počítačom.
