Videl som napríklad prejsť do druhého čítania návrh zákona o obchodných reťazcoch, ktorého jazyková úroveň bola na úrovni etiópskeho študenta medicíny, ktorý je na Slovensku dva týždne aj s cestou, a na štúdium v slovenčine sa chystal tak, že si omylom listoval v slovinskej verzii Playboya. Jeho legislatívno-technická úroveň mi pripomína jednookú lasicu Bucka z Doby ľadovej 3, ktorý zákony svorky vyhlásil takto: Pravidlo 1, vždy poslúchať Bucka; Pravidlo 2, nikdy neschádzať z cesty; Pravidlo 3, kto má vetry, ide posledný. Ale ako svojho času hovorieval otec vlasti, nie o tom som chcel.
Pred niekoľkými týždňami sa redaktor Slovenského rozhlasu Branislav Dobšinský spýtal predsedu vlády, či by nestálo za to spriehľadniť účasť obchodných spoločností na verejnom obstarávaní, aby sa predišlo zhľadúvaniu vlastníkov po všelijakých garážach. Premiér sa toho s vervou chopil a naprieč politickým spektrom bolo počuť nadšené krochkanie nad redaktorovým nápadom. Dopadlo to tak, ako by to nevymyslel ani Dobšinského menovec, dostali sme od politikov jednu z tých typickejších slovenských rozprávok: ako jeden muž rytiersky sa vyrútili na draka korupcie. No jasné.
Podľa schválenej novely bude môcť verejný obstarávateľ pri vyhodnocovaní ponúk požiadať, aby uchádzači, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, predložili zoznam všetkých spoločníkov a známych akcionárov. Predvádzať toto ako sprísnenie a spriehľadnenie podmienok je donebavolajúca drzosť.
Po prvé, už len fakt, že obstarávateľ môže, ale nemusí takýto zoznam žiadať, zbavuje túto zmenu akejkoľvek razancie. Na Slovensku nie je problém v tom, že by dodávatelia okrádali obstarávateľov, ale v tom, že obstarávatelia v súčinnosti s dodávateľmi okrádajú národ. Tento problém novela nerieši práve preto, že necháva výlučne na úvahu obstarávateľa, či bude uchádzača molestovať žiadosťou o zoznam alebo nebude.
Po druhé, aj keby ho obstarávateľ žiadal, pri akejkoľvek inej korporátnej štruktúre, než tej najjednoduchšej, mu to je úplne zbytočné, pretože obsahom zoznamu majú byť spoločníci a známi akcionári uchádzača, nie spoločníci a akcionári spoločníkov a akcionárov uchádzača. Takto by, napríklad, nejakej Intrared Group, a.s. stačilo uviesť, že jej výlučným akcionárom je, dajme tomu, Súmrak, s.r.o., a mala by vybavené. Ďakujem pekne za takú transparentnosť.
Po tretie, údaje o spoločníkoch a známych akcionároch obchodných spoločností sú už dnes dostupné prostredníctvom verejných registrov, takže táto novela s veľkým hrmotom vylamuje dvere, ktoré sú dokorán otvorené. Čo by sme pritom naozaj potrebovali, je povinnosť uchádzača zverejniť vlastnícku štruktúru až po úroveň fyzických osôb. Nezaškodila by ani úprava vo vzťahu k akciám na doručiteľa, ktorých povaha umožňuje, aby uchádzača o verejné peniaze priamo vlastnil napríklad predseda výberovej komisie.
Ale veď nevadí, hlavne, že Bajaja sa mohol predviesť s mečom a na koni.
