V zásade sa väčšina z nich týkala interakcie medzi troma premennými: ľuďmi, prírodou a technológiami. Na veľa som akože prišiel, na veľa zabudol, a o toto sa delím:
1. V Taliansku vám v ktoromkoľvek bufete pod svahom za euro urobia kávu, akú v Bratislave nedostanete nikde ani za dve.
2. Slovákov tu bolo možno ešte viac ako domácich, a to nielen v obslužných zariadeniach, ale aj na svahoch. Ak však niekto naozaj vynikal, boli to ožratí českí cvalíci okolo štyridsiatky, pijúci na Spartu. Zdá sa, že zatiaľ čo príroda ako taká zušľachťuje všetkých bez výnimky, niektoré jej kvasené dary iba tých, ktorí sú ušľachtilí aj za triezva.
3. Keď má človek bojovné srdce, k dispozícii moderné technológie a od prírody žiadne úľavy nečaká, môže sa mu aj v pätnásťročných lyžiarkach a pri zúfalej absencii kondície podariť na nových kárvoch uhrať s hmlou, mrholením, snehovou kašou a kyslíkovým dlhom upotenú remízu. Nie je to síce pekný pohľad, ale aspoň nemá čas myslieť na iné, ako na prežitie.
4. Grappa di moscato v pôstnych objemoch sa ukázala byť apartnou ilustráciou priaznivých dôsledkov súhry medzi ľudským faktorom, prírodou a technológiami v jej službách.
Na túto a iné podoby rovnakej súhry by sa dalo naskladať množstvo ďalších alúzií a metafor o rozdieloch a podobnostiach medzi obchodovaním s emisiami a internetovou pornografiou, o volebných systémoch, Berlusconiho faceliftingu, formálnej a materiálnej publicite prameňov práva či morálnej amortizácii spoločenskej zmluvy. Ale nebudem sa ja z toho svahu nikam púšťať, lebo pericolo valanghe.
P.S. Prajem všetkým desiatim čitateľom pokojné prežitie sviatkov Veľkej noci.
