V zásade nič, čo by bolo v krízovom prípade naozaj použiteľné.
Podľa čl. 113 ústavy, vláda je do 30 dní od svojho vymenovania povinná predstúpiť pred Národnú radu, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.
Podľa čl. 115 ods. 1 ústavy, ak parlament vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident vládu odvolá.
Potiaľto to ešte dáva zmysel. Ak parlament programové vyhlásenie vlády neschváli a teda zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, mandát vlády ex constitutione končí a prezident nemôže inak, ako ju bez zbytočného odkladu odvolať. Ak zároveň v ten istý deň nevymenuje novú vládu, tú odvolanú poverí výkonom funkcie až do vymenovania tej novej. Nová vláda potom musí do 30 dní predložiť vlastné programové vyhlásenie a žiadosť o vyslovenie dôvery.
Komplikovať sa to začína znením čl. 102 ods. 1 písm. e) ústavy, ktorý hovorí, že prezident môže parlament rozpustiť aj v prípade, ak ten v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschváli jej programové vyhlásenie.
Vo svetle faktu, že vláda musí predložiť program a požiadať o vyslovenie dôvery do 30 dní od svojho vymenovania, dáva toto znenie logiku iba v prípade, ak predpokladáme možnosť päť mesiacov trvajúcej rozpravy o programovom vyhlásení. V žiadnom inom prípade tie dve ustanovenia vzájomne súladné nie sú. Ak vláda musí žiadať o dôveru do 30 dní od svojho vymenovania a ak zároveň neschválenie programového vyhlásenia znamená odvolanie vlády, potom je šesťmesačná lehota na prípadný reparát úplne zbytočná a mätúca.
Ústavodarca mal možno na mysli niečo iné, a to že ak parlament neschváli programové vyhlásenie žiadnej vlády do šiestich mesiacov od vymenovania prvej povolebnej vlády, tak prezident môže národnú radu rozpustiť. Lenže napísal to tak, že takýto výklad úplne vylúčil: začiatok tej lehoty šiestich mesiacov je viazaný na vymenovanie tej vlády, ktorá programové vyhlásenie predkladá, a žiadnej inej. V skratke, oprávnenie prezidenta rozpustiť parlament, ak sa mu za pol roka nepodarí schváliť program žiadnej vlády, je koncipované tak, že sa nedá využiť v inom prípade, ako v tom, keď parlament bude päť mesiacov viesť rozpravu o programe novo vymenovanej vlády a nakoniec ho neschváli.
A možno je to tak dobre, Drgonec vo svojom komentári píše (a ja s ním v tomto bode určite súhlasím), že rozpustením parlamentu zaniká aj funkcia predsedu parlamentu a ak ten nevyhlási voľby pred tým, ako prezident rozpustí parlament, nebude ich mať kto vyhlásiť. A to by bola škoda, pripravili by sme sa tým o množstvo neobyčajne poučných zážitkov.
