Najskôr jeden odstavec na ilustráciu očakávaní, ktoré prechovávam voči našej reprezentácii (ozaj, vraj máme ako mančaft nudnú prezývku, po vzore Kulich-Slota navrhujem "Smädné kone", dúfam len, že to náš kapitán Marek Hamšík nevezme osobne, jeho úsmev je v tom úplne nevinne) - na sv. Jána, keď hráme o postup s Talianmi, som mal byť na parížskej radnici na slávnostnej večeri, podávanej Nicolasom Sarkozym na počesť hodnostárov istého slobodného povolania. Lenže my sme sa s chlapcami už pred niekoľkými mesiacmi dohodli, že každý náš skupinový zápas pozrieme u jedného z nás (troch), pričom hostiteľ je povinný zabezpečiť tuhú aj tekutú poživeň, priamo súvisiacu s krajinou, proti ktorej budeme hrať. Keďže ja som z našej trojice najmenej sofistikovaný kuchár, vyšlo mi práve Taliansko (asi rizoto, gorgonzola, sicilske fiano a chianti). Ľudia, ktorí poznajú moju záľubu vo francúzskej kuchyni a jej révových komponentoch, mi uznajú, že to nebol ľahký výber, ale odolal som a namiesto priameho svedectva o tom, či Sarko dočiahne svojej manželke aspoň po kľúčnu kosť, budem vedieť ponúknuť len priame svedectvo o tom, ktorý z mojich kamarátov príde posledný o hlas.
Od roku 82, keď som mal desať rokov, fandím na každom šampionáte Španielom a Argentíne. Keďže sa však obávam, že Diego si za celé tie roky šnupkania narobil v hlave príliš silnú snehovú búrku, rozbije ten dream team zvnútra a môj miláčik Lionel M. skončí vo štvrťfinále. Na semi teda tipujem Španielov, Anglicko, Brazíliu a Pobrežie Slonoviny, titul vyhrajú Angličania, aj keď im to teda nijak zvlášť neprajem.
Naše zápasy:
SVK-NZL 3:1
SVK-PAR 0:2
SVK-ITA 1:1
A tak. Hlavne, aby chlapci dostali po majstrovstvách dobré zmluvy. Inak si myslím, že za ostatné štyri roky sa niektorým priaznivcom nášho futbalu podarilo dostať k takej pekne lovke, že by mohli - či už do Žiliny, do Trnavy alebo do Slovanu - kúpiť aj toho Fabregasa, Arsenal ho ponúka za 50 mega. To sú dve-tri pekné, farebné nástenky.
