V príprave a vedení tejto schôdze totiž Richard Sulík vo vzťahu k predmetnej veci ani v jednom okamihu nemohol postupovať inak, ako postupoval, ak nechcel porušiť rokovací poriadok. Tie tri opozičné a jeden nezávisle koaličný návrh zaradiť nemohol, keďže sú podané v tej istej veci, ako nedávno neschválené návrhy. Zaradiť do programu vládny návrh zákona, ktorý už bol v druhom čítaní, musel, pretože ho k tomu zaväzovali uznesenia pléna, ktoré na predchádzajúcej schôdzi posunulo tento návrh do druhého čítania a určilo výbory a lehoty. Prelomiť takéto uznesenia pléna si nemôže a nemohol dovoliť ani predseda parlamentu. Jediný, kto ten problematický vládny návrh mohol z programu dostať von, bolo plénum. To sa rozhodlo opačne.
Ja som, pravdupovediac, nebol úplne presvedčený, že vládny návrh zákona je podaný v tej istej veci, ako bol podaný podobný návrh poslanca Jurčíka, už len z toho dôvodu, že ten vládny je skoro trojnásobne rozsiahlejší, ako ten Jurčíkov. Ale práve kvôli potrebe konzistentnej a dôslednej aplikácie pravidiel a kvôli potrebe učiniť zadosť princípu „padni komu padni" pri prvej možnej príležitosti, som aj vo výbore, aj v pléne hlasoval za stiahnutie vládneho návrhu zákona z programu. (Na rozdiel od smerákov, ktorí tu hlasovali za stiahnutie a pri svojich za zaradenie, to je tá ich principiálnosť a starosť o demokraciu.)
Ak teda Sulík urobil nejakú chybu, urobil ju nie ako predseda parlamentu, ale ako poslanec, keď nehlasoval za stiahnutie vládneho návrhu zákona z programu schôdze. Juraj Hrabko mu však nevyčíta toto, ale fakt, že v súlade s rokovacím poriadkom a ústavou rešpektoval uznesenia pléna spred mesiaca. Ten posledný na svete, kto by sa na Sulíka mohol v tejto veci na niečo sťažovať, je opozícia, ktorej sa práve Sulík všemožne snaží vyjsť v ústrety návrhom na dohodu poslaneckých klubov, aby tie vyradené návrhy plénum znovu zaradilo do programu. On sám to totiž urobiť nemôže a nesmie.
Viem, že je to pre vás možno príliš technická argumentácia, ale rokovací poriadok je technický predpis a keď niekto niekomu vyčíta zneužívanie funkcie, mal by vedieť, čo si ten funkcionár podľa rokovacieho poriadku môže a čo nemôže dovoliť. Sulík proste k tomuto maléru prišiel ako slepý k husliam.
