Hneď zo štyroch dôvodov.
To všetko oni!
Prvý, ezoterický: RF je vo svojej podstate opozičný politik, vyhovuje mu kritizovať, nie tvoriť. Permanentné sťažovanie sa na tých druhých, náreky, kto čo ako v minulosti zle urobil, teatrálne tlačovky, hromženie na vymyslených nepriateľov, a tak podobne. V tom sa cíti ako ryba vo vode. Na vládnutie treba jednak kompetenciu a jednak nejakú ucelenú predstavu o tom, ako by krajina mala fungovať. Jej fungovanie ako dojnej kravy pre spriatelené biznis-komunity je passé, a inú predstavu jednoducho nemá.
Všetka moc, žiadna zodpovednosť
Druhý, ústavno-politický: Každá jedna vláda, aj tá úradnícka, je bezprostredne závislá od dôvery väčšiny parlamentu, viď október 2011. Bez volieb zostane v Národnej rade pevná 83-členná smerácka väčšina, ktorej bude musieť úradnícka vláda vychádzať v ústrety, ak bude chcieť prežiť. V úplnej skratke a na hrubo, bez príkras: úradnícka vláda, závislá od smeráckej väčšiny parlamentu, znamená nechať Ficovi moc a vziať mu zodpovednosť. Čo viac by si dnes mohol priať?
Bez nás nič nefunguje!
Tretí, psychologický, súvisí s tým predchádzajúcim: pre vládnu stranu je ideálnym východiskom pre najbližšie voľby dištanc od toho, čo sa v štáte deje. A spolu s tým možnosť ukazovať, vidíte, vzdali sme sa funkcií a v štáte je totálny chaos. Títo vedľa pindali na nás, pindajú aj na túto vládu (nevyhnutne, spomeňte si, v parlamente o vládnych návrhoch hlasuje väčšina, dnes smerácka), budú vždy iba pindať. Toto nie je riešenie, nikam sa nehýbeme. O to, aby sme sa naozaj nikam nehýbali, už sa 83-ka postará.
O to viac, že na budúci rok sa s konečnou platnosťou prevalí totálne zlyhanie súčasnej vlády pri čerpaní eurofondov. Jej neschopnosť, resp. schopnosť všetkého, vás pripravila o zdroje v rádoch miliárd (!) eur. Chcete ju vy pripraviť o povinnosť niesť za to zodpovednosť?
Slovensko
Štvrtý, národno-štátny: buď si úradnícku vládu zozadu „ošetria“ smeráci a potom je to naozaj to najhoršie, všetka moc bez akejkoľvek zodpovednosti; alebo bude úradnícka vláda v nepriateľskom režime s parlamentnou väčšinou a budú si robiť na truc. To všetko v čase, keď je na geopolitickej, bezpečnostnej a globálno-ekonomickej oblohe fakt príliš veľa mrakov na to, aby sme si mohli dovoliť rok potácania sa od jednej prestrelky k druhej. Už len keby sa naozaj niečo veľké zomlelo na Ukrajine alebo sa uchopiteľným spôsobom ukázalo, ako na tom eurozóna reálne je, je úradnícky premiér na medzinárodnej scéne úplne nepoužiteľný.
Fight!
Bonusový dôvod, na uzavretie oblúka znovu ezoterický: pre mňa, so všetkým tým testosterónovým nastavením na otvorený súboj o skutočné víťazstvo, je upínanie sa na úradnícku vládu príznakom ústupu, rezignácie, nedôvery vo vlastnú schopnosť uspieť tam, kde sa v demokracii uspieť má: vo volebných miestnostiach. Už je to možno aj desať rokov, čo Mišo Havran napísal zaujímavú kritiku pravice: prestala veriť vo vlastnú schopnosť vyhrávať voľby a vždy len hľadá spôsob, ako to obísť alebo nejako upatlať.
Dnes vyzerá možnosť víťazstva o čosi menej pravdepodobne ako jej opak. Ale je stále reálna, veľmi podobne totiž ešte pár mesiacov pred prezidentskými voľbami vyzerala aj možnosť, že by sa hlavou štátou mal stať niekto iný, ako Fico. Dať mu dnes priestor na rok kampane z kvázi-opozičných lavíc, s mocou, ale bez zodpovednosti za ňu, túto možnosť významne sťaží.
Omnoho praktickejšie, ak sa teda bavíme o predčasných voľbách, je nechať Fica doviesť krajinu až k nim. Možno si spomínate, možno nie, ale za súčasných ústavných pomerov vláda v demisii iba kúri a svieti a jej fungovanie aspoň tak, ako od parlamentu, závisí od prezidenta republiky. Navyše, zásadné opodstatnenie myšlienke predčasných volieb dáva, okrem vzdoru ľudí, aj slovenské predsedníctvo Únie od 1. júla 2016. Na prípravu naň bude nová vláda potrebovať viac než len niekoľko týždňov.
V skratke, Ficov návrat oveľa viac, než úradnícka vláda, sťaží jeho povinnosť dovládnuť do konca. Čím skôr ten koniec príde, tým lepšie. Ale reálne príde len cestou víťazstva v priamom volebnom súboji, nie kontraproduktívnou okľukou.
