1. Prípad bude precedensom pre podobné trestné činy na Slovensku v budúcnosti. To znamená, že až sa objaví podobný prípad s nezvratnými ale nepriamymi dôkazmi, vinníci budú oslobodení. Súd bude brať v potaz práve tento prípad a uhol pohľadu pri jeho riešení. V dôsledku to bude viesť k tomu, že sa bude možné s chytrými právnikmi vyhnúť trestnému stíhaniu. V podstate tak, ako v 90. rokoch za Mečiara alebo aj v pomerne nedávnej minulosti. Známy zločinci z minulosti v podstate dodržiavali zákon a kam to dospelo? Prípad vraždy Jána Kuciaka bude signálom hlavne pre objednávateľov vrážd, ktorí sú vždy v pozadí skutkov. To fakticky znamená, že budú aj naďalej nepostihnuteľní, až by neurobili vyslovene fatálnu chybu. Stačí, že si dajú len o niečo väčší pozor než Kočner, ktorý túto vraždu zorganizoval flagrantne, nedbalo a neopatrne.
2. Budúci zločinci sa na základe jeho prípadu poučia. Budú vedieť odhadovať, ktoré spôsoby vykonania skutkov budú vyšetrovatelia vedieť odhaliť a ktoré aj budú môcť byť použiteľné v prípadnom súdnom konaní. Čo je rovnako hlavné. Budú vedieť ako sa súbor dôkazov v súdnom systéme používa a aká je jeho škála. Ktoré dôkazy mu môžu uľahčiť, resp. spochybniť prípad a ktoré priťažiť. Prípad Kočner ukázal hranicu. Stačí byť len o niečo opatrnejší a prejde to.
3. Právny purizmus. Miera právneho purizmu bez ohľadu na videnia celostného prípadu spôsobila, že sa budú hľadať detaily namiesto pravdy. To spôsobí, že sa Slovensko bude aj naďalej pohybovať – možno už nie v systéme prehnitého súdnictva - ale súdnictva zaseknutého v právnych poučkách s mentálnym blokom, ktoré mu budú brániť o čomkoľvek rozhodnúť. Dôsledkom bude návrat k Harabiniáde. To znamená, že ak v budúcnosti bude na niekom visieť ťarcha dôkazov, stačí detail, nezrovnalosť a dokáže vyviaznuť.
4. Tento prípad bude poučením aj pre samotných vykonávateľov vrážd. Bude to pre nich znamenať, že sa nikdy ale nikdy netreba priznať, pretože aj ten najnepriestrelnejší dôkaz sa dá prestreliť. A na každom trestnom čine sa dá nájsť nejaká pochybnosť, hoci len malá, ktorá spochybní celý prípad. A ak budú zatĺkať zachránia kožu sebe aj objednávateľovi. Pretože až by sa priznali môžu si prípadne zmierniť trest, ale fakticky si to odsedia za niekoho iného. Ako sa v podstate môže cítiť Andruškó, Szabó alebo Marček? Oni sedia a Zsuzsova a Kočner sú oslobodení. To sťaží prácu aj práci vyšetrovateľov, v celom rade krokov, kde je potrebná výpoveď svedkov.
Zástancovia súdneho rozhodnutia hovoria jednohlasne, že ho treba rešpektovať pretože si ctíme zásady demokracie a právneho štátu. Ale o čo je tento prípad iný, než prípad Milo, ktorý sa kdesi promenáduje po Belize? Aj vtedy, keď ho prepustili, sme z úst sudcov počuli o princípoch demokracie a právneho štátu...
Dôsledkom celej tejto kauzy bude to, že detaily sú viac ako pravda. A koľko je potrebne dôkazov aby bola potvrdená pravda? Obávam sa, že nikdy nebude dosť.
