Žiadne bezpečnostné garancie zo strany Európy neochránia Ukrajinu pred ruskou hrozbou. Dôvod? Turbulencia svetových pohybov a eliminácia medzinárodného práva, problémy s migráciou zapríčiní, že európske štáty budú mať starosti niekde inde, než sa starať o obranu Ukrajiny. Ekonomické vojny pravdepodobne rozkývajú ceny potravín na svetových trhoch, čo si odnesie obyvateľstvo a presadí sa nárast populistických strán. USA si bude činiť stále väčšie nároky na cudzie územia. V tejto atmosfére nebude čas zachraňovať Ukrajinu. Vzhľadom na to, čo bolo povedané, ak budú prijaté nejaké bezpečnostné garancie, ich výsledkom bude len zvyšovanie snáh obnoviť spoluprácu s Ruskom. Európa si nebude chcieť dovoliť opätovný konflikt, ktorý by bol už bezpochyby fatálny nielen pre Ukrajinu, ale aj celú Európu. Treba k tomu pripočítať aj to, že vzrastajúca sila populistických a krajne pravicových strán by sa do podpory Ukrajiny určite nehrnula a EÚ by postrádala aj jednotnú podporu na úrovni dvadsaťsedmičky. Za ďalšie ak počas vojny neboli štáty schopné zvýšiť v dostatočnej miere svoje financovanie obrany, tak po vojne táto otázky vyšumí ako sifon v prievane a budeme svedkami toho, čo sme zažili na začiatku vojny v 2022. A za posledné, snaha o voľby na Ukrajine nie sú Trumpovým výmyslom, ale Putinovým. Trump totiž fakticky nemá žiaden racionálny dôvod nechcieť vo vedení Ukrajiny Zelenského. A reči o demokracii sú len reči, pretože Zelenskyj bol demokraticky zvolený prezident. No pre Rusko by voľby predstavovali príležitosť k destabilizácii ukrajinskej spoločnosti. Pomocou toho, ale aj bez ohľadu na voľby, zosilní Rusko svoje snaženie v rámci psychologických a hybridných operácií na Ukrajine. Je otázne, ako sa s tým spoločnosť dokáže vyrovnať a brániť.
Ak počas vojny boli príležitosti, kedy sa jej priebeh mohol zvrátiť a boli premeškané, tak dúfajme, že tentoraz sa tak nestane. Rusko je v súčasnosti najslabšie od začiatku svojho vojnového ťaženia a na mnohých úsekoch fronty vyčerpalo svoj ofenzívny potenciál. Podľa pravidelnej štatistiky ZSU prišlo už o viac ako 10 000 tankov, 20 000 kusov ťažkej techniky a 850 000 vojakov bolo vyradených z boja. Zároveň je záujem o službu v armáde na minimách a v snahe o dobytie hlavne doneckej a záporožskej oblasti už prakticky melie z posledného. Toto je čas, kedy sa s minimom úsilia dá vyťažiť maximum. Ukrajina vie, že nesmie poľaviť a že prestávka len poskytne Rusku čas na obnovu. To by si mali uvedomiť hlavne európski lídri, pretože zosilnením podpory získajú okrem vojenskej výhody aj silnejšiu politickú váhu. Čuduje sa niekto, že Európa nebola prizvaná na mierové rokovania? Váhavá a meškajúca podpora totiž dáva jasný dôkaz, že Európa nie je bojovné zoskupenie. A v tomto svete, ktorý začína viac a viac fungovať na silovom pretláčaní, nemá tento prístup šancu na úspech. Až by teraz Európa podporila vojensky Ukrajinu, nebola by k rokovaniam prizvaná z istého blahorečenia Trumpa, ale ako silný vyjednávací partner, bez ktorého tzv. mier nebude. Takto sa vydobíja postavenie vo svete a nie vyplakávaním o tom, že nás neprizvali.
Čo by sa mohlo stať, ak by sa zvýšila podpora Európy? Trump by mal problém dosiahnuť rokovania, ktoré fakticky nie sú rokovaním o mieri, ale kapitulácii, a ktoré vlastne stvrdzujú nevymožiteľnosť medzinárodného práva. Dovolím si povedať, že by možno v nejakej forme začal pomáhať Rusku v eliminácii ukrajinských vojsk. V prvom rade poskytovaním spravodajských informácií a komunikačných systémov. Je pravdepodobné, že by bol vypnutý Starlink pre Ukrajinu. Ak by sa tieto prekážky a určite aj ďalšie dokázali eliminovať, Ukrajina by dokázala pokračovať v postupnom získavaní územia od oslabeného Ruska.
Ako poznáme európskych politikov, najpravdepodobnejším scenárom je, že pôjdu najľahšou, ale zároveň najnevýhodnejšou cestou mierových rokovaní na úkor Ukrajiny. Bohužiaľ, počiatočné nastavenie pozícií Ruska vs. Ukrajina je pre Ukrajinu tak nevýhodné, že budeme môcť byť radi, ak nebude ukrajinská armáda zredukovaná na 50 000 vojakov vrátane kuchárov a upratovačiek. Problém mierových rokovaní je, že ak už raz nastanú, je ťažké ich prerušiť. Hlavne zo strany Ukrajiny, pretože by bola okamžite považovaná za vojnového štváča, aj keď je spravodlivosť na jej strane. S Ruskom sú všetci akoby zmierení s tým, že bude útočiť.
Ak bude Rusko po veľkej prestávke opäť postupovať na Ukrajine a nebodaj ju ovládne, je pravdepodobné, že sa nezastaví v Európe a pustí sa do najmäkšej časti zoskupenia, do Slovenska. Zrejme predá jej časť alebo celé Maďarsku. A hoci si Fico vyslúžil tiež priazeň cára v nemalej miere, historicky sú Rusi známi tým, že si kolaborantov tohto typu nikdy nevážili. Hrajú hru iba s ľuďmi, ktorí majú chrbtovú kosť, tých ostatných využívajú a neváhajú sa ich časom zbaviť. A čo bude ďalej? Psychologické operácie na rozpad EÚ podporou revízie Benešových dekrétov a Trianonskej zmluvy, čo destabilizuje celý región.
Rusku sa nemôže dopriať čas, ktorý tak potrebuje. Ak má byť Ukrajina celistvá a Európa zotrvať stabilná so silným hlasom vo svete, musí pokračovať.
