Milé moje brucho,
dlho som o nás premýšľal. Neviem, ako ti to mám povedať, ale budeme sa musieť rozísť. Prichádza jar a uvedomil som si, že neviem, či sa k sebe hodíme. Vieš... Keď si sadnem a trochu sa prihrbím, pozeral by som všade inde, len nie na teba. Ani si nechcem predstaviť, žeby som bol bez trička. Viem, že sa budeš o mňa snažiť a tváriť sa, že tam nie si… A viem, že mi budeš tvrdiť, že keď ležíme, ani ťa nevidno. Ale do spoločnosti už nemôžeme chodiť, a o kupku už ani nehovorím...
Nemysli si, že sa za teba hanbím. Ak to tak vyznelo, ospravedlňujem sa ti. Nemyslel som to tak. Naozaj. Zvykli sme si na seba. Ja viem… A mám ťa stále rád. Viem, že mi budeš pripomínať, ako nám bolo dobre, keď sme spolu pozerali telku a ja som ťa kŕmil čipsami… Pamätáš. A tak si sa pekne natriasalo, keď sme sa spolu smiali a boli sme šťastní. Chodili sme na výlety. V aute si stabilizovalo podvozok. Malo to svoje výhody. Keď sme ležali aj pohár som si na teba mohol položiť. A vtedy si tak stíchlo, ani si sa nepohlo. Čušalo si... A potom sme obaja vybuchli do krásneho smiechu a obaja sme sa pooblievali a bláznili sme a smiali sa a smiali…
A pamätáš, ako sme chodili do kina? Ako sme spolu jedli pukance a zapíjali ich kolou, ktorú máš tak rado? Áno, bolo nám hej. Ja som sa potom trochu zosunul a ty si sa o mňa oprelo... A tak krásne si si odfúklo… Bolo to pekné. Nikdy na to nezabudnem… A bál som sa ťa pobozkať, lebo na verejnosti sa to nepatrí. A vieš, že keď sa o to pokúsim, vždy spravím kotrmelec. Ale ty si mi to vždy odpustilo. Bolo si tolerantné. Dnes ráno som sa pokúsil urobiť tri sklápačky a zistil som, že ani pre mňa to nebude ľahké ťa opustiť. Možno sa dáme počas jesenných depresií opäť dokopy. Hoc neviem, či ma budeš opäť chcieť. Ale dosť sentimentu. Dosť! Lebo si to rozmyslím! Ahoj, pa, buď šťatné...
Tvoj Radovan
