Som kresťan, ako to už vyplynulo z viacerých mojich predošlých textov. Za svoje kresťanstvo a hodnoty, ktoré vo svojom osobnom živote zastávam sa nehanbím. Priznávam svoju nedokonalosť a svoju ľudskú omylnosť. Každá ľudská bytosť je schopná dopúšťať sa chýb a mala by si to vedieť priznať. Niektorí si žiaľ aj dnes mýlia svoje kresťanstvo s bohorovnosťou.
Kresťansko-demokratické hnutie povedalo nie Kresťanskej únii
A vďaka Bohu za to. Nemôžem povedať, že by som bol práve na jednej hodnotovej línii s KDH, už len preto, že som politický liberál a kresťanský protestant. Rozhodnutie neprijať KÚ na svoju kandidátku a odmietnuť spoluprácu považujem za správne rozhodnutie. Ak chceme hľadať umiernenú cestu a konzervativizmus, schopný kompromisu, určite ho skôr nájdeme v KDH, ako v KÚ. Popravde, v KÚ by sme ho hľadali len márne. Nie je to totiž strana kresťanov a konzervatívcov, je to strana krajnej pravice, ktorá zastáva podobné názory, aké sme videli v rokoch 1939 - 1945. Tomuto obdobiu Slovensko už dalo zbohom, ostáva nám sa s ním ešte morálne vysporiadať a takéto strany k tomu teda naozaj nepomáhajú.
KDH má pomerne široký koaličný potenciál a aj napriek tomu, že sa snažia tváriť, ako nepriatelia akejkoľvek liberálnej strany a hodnôt liberálnej politiky, stále v sebe majú dosť stredových (alebo skôr menej vyhranených) ľudí. Koniec-koncov videli sme to v regionálnych voľbách. Tvoriť kompromisy a sadnúť si do vlády s Progresívnym Slovenskom, SaS, ba dokonca ani s Hlasom pre nich nebude až taký problém. Členovia KÚ na kandidátke a programové kompromisy s touto stranou by KDH značne zúžili možnosti výberu potencionálných koaličných partnerov.
Poškodenie, ktoré môže extrémistická strana, ktorá nemá ďaleko od strany Život, Vlasť alebo aj Republiky, by bolo oveľa väčšie ako volebný potenciál rovnajúci sa maximálne 1.5%. Po fiasku a nechutnom správaní sa v koalícii, neustálom porušovaní koaličných dohôd, je to percento možno menšie. Anne Záborskej a jej nohsledom sa podarilo v politike demaskovať ich neschopnosť robiť kompromisy, tvoriť slušnú a nevulgárnu politiku, tolerovať inakosť alebo zastávať odborné stanoviská. Je to programovo vyprahnutá strana a zrejme preto si dokonale sadli s OĽaNO.
KDH, súc niekedy kmitajúca na hranici normálnosti, je stále demokratická konzervatívna sila, ktorá si zachováva rešpekt k demokratickým procesom. To, či to tak stále je nám síce ukáže až jej pôsobenie v parlamente, ale osobne chcem veriť, že odmietnutie spojenia sa s KÚ, je dôkazom toho, že chcú byť demokratickou stranou. Považovať však KDH za stranu konzervatívcov 21. storočia by bolo naivné a chybné. Sociálne otázky budú otvárať tak maximálne na úrovni Smeru. Povrchovo a nie všetky.
Každopádne, inklinácia k západnej kultúre je u nich dôveryhodnejšia, ako pri Kresťanskej únii, čo mohlo byť ďalším dôvodom rozkolu, ak by sa vôbec dostali k rokovaniam o programe. Podľa predsedu KDH Milana Majerského sa totiž nedokázali dostať cez tému počtu miest na kandidátke.
Poďme sa preniesť cez amatérske vystupovanie predsedu KDH. Naozaj jeho nervozita pred médiami a na tlačovkách pôsobí veľmi neprofesionálne, ale môžeme mu to odpustiť, keďže nemá také množstvo skúseností s verejným vystupovaním. Dokonca sa dokážem povzniesť nad tým, že vždy keď ho vidím, pred očami mám Sida z Doby ľadovej. Kto by nemal problém so stranou, ktorá o sebe hovorí ako o kresťanoch a zároveň dlhodobo podporuje politický štýl Igora Matoviča?
Predseda KDH bol tiež (oprávnene) znepokojený niektorými hlasovaniami poslancami KÚ. Pravda je, že ekonomické ukazovatele, ktoré boli spomenuté aj v relácii Téma dňa na TA3, nie sú na Slovensku dobré. Nepochybne je správne, že toto KDH znepokojuje.
Ak si pozrieme webovú stránku Kresťanskej únie, zistíme, že ich program je naozaj nezrozumiteľný blábol. Úplne odrezané praktické riešenia a vyzdvihnuté čisto ideologické témy, tiež nepridávajú Kresťanskej únii na dôveryhodnosti.
Keď nastúpi marketing, pravda ide stranou
Kresťanská únia už niekoľkokrát dokázala, že rada manipuluje verejnou mienkou a hlavne pravdou. Spomeňme si na Záborskej graf, kde bolo (ak si správne spomínam) 50% natiahnutých ďaleko za polku grafu. Vytváranie alternatívnej reality je bežným nástrojom politických strán, predovšetkým tých extrémistických alebo programovo pustých.
Hneď po tom, ako KDH vyhlásilo, že do spolupráce s KÚ nepôjde, FB jej členov a sympatizantov, aj samotnej KÚ, začal znieť fanfárami. Spustili kampaň o odmietaní spájania kresťanských síl. Akoby sme mohli KÚ považovať za kresťanskú stranu.
KDH neodmietlo spájanie kresťanských síl. KDH odmietlo spájanie sa s programovo nepríbuznou stranou. Môžeme si naliepať slovo kresťanská na hocijakú stranu. Robí to aj ĽSNS, ale to z nich nerobí kresťanskú silu. Budem úprimný. Majerský je určite dôveryhodnejší politik, ako Anna Záborská, preto mi prepáčte, že viac inklinujem k jeho vysvetleniu situácie. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si strana, ktorá nemá žiadny politický výtlak (ani zmysel) môže klásť nominačné podmienky pri rokovaní o spájaní.
Anne Záborskej ide o prežitie strany a politickú budúcnosť. KDH sa zrejme tentokrát dostane do parlamentu, ale aj keby sa tam nedostala, stále má pomerne veľké zastúpenie v regiónoch. Poväčšine ako súčasť koalície (aj so Smerom), ale má. To sa o KÚ, ktorá nemá žiadnu regionálnu ambíciu povedať nedá. Čo môžeme považovať za ďalší problém pri spájaní.
KDH na rozdiel od KÚ dlhodobo pôsobí ako regionálna strana. Má veľké štruktúry a rozmanitú, rozsiahlu členskú základňu. Kresťanská únia na druhej strane vznikla len ako parlamentná strana s dosť pochybným programom, ktorá nevie viesť politickú debatu.
Zhrnutie, prečo sa KDH nechce spájať s KÚ
Prehnané požiadavky ohľadom nominácii na kandidátku
Nejasný a neodborný program založený čisto na ideológii
Extrémistické vyhranenie a nízky koaličný potenciál
Účasť na projekte OĽaNO
Prispievanie ku chaosu v parlamente
Hlasovanie za zákony, ktoré prispeli k zlým ekonomickým ukazovateľom
Žiadne štruktúry
Nezáujem o regionálnu politiku
Neprofesionálne vystupovanie
Extrémizmus niektorých členov
Minimálny politický výtlak, pričom platí, že by KDH viac stratilo, ako získalo
Nekompromisnosť a nevôľa hľadať možnosti spolupráce
Nízka miera spolupráce
Otváranie kultúrnych vojen
Záverom...
Mali by sme mať radosť, že k tomuto spojeniu nedošlo. Extrémnych strán bude aj bez KÚ viac, ako dosť. Postupy, ktoré zvolili členovia a predsedníctvo KÚ jednoducho do politiky nepatria. Spôsobom, akým KÚ fungovala, sa politika robiť nedá. Oslabenie extrému a vyváženie liberálno-konzervatívneho pomeru síl v parlamente je vítanou zmenou, ktorej sa možno dočkáme. Aj napriek tomu by nás malo znepokojovať to, ako môže vyzerať budúca koalícia. Je možné, že ju bude zostavovať Smer.
Ženieme sa v ústrety katastrofe, ktorá poznačí Slovensko na celé generácie. Neprítomnosť Kresťanskej únie v parlamente bude len miernym odľahčením situácie. Stále však zastávam názor, že je to pozitívna skutočnosť, aj keď v kontexte toho, čo nás čaká sa ukáže ako bezvýznamná. Obávam sa, že nás pri najlepšom čaká vláda Smeru brzdená demokratickým koaličným partnerom, ktorý spácha seppuku po spôsobe Bugára.
Zostáva nám držať si palce, aby sme nadchádzajúce obdobie šiesteho temna Slovenska (fašizmus, komunizmus, mečiarizmus, ficizmus, matovičizmus) prežili. Môžeme ho kľudne pracovne nazvať neoficizmus. Bude sa totiž vyznačovať inklináciou k východnému štýlu politiky, braním si príkladov od Orbána a láske k peniazom EÚ, kým budú k dispozícii.
