Volebný systém v USA je komplikovaný a pokúsim sa túto tému čo možno najviac zjednodušiť. Vysvetlíme si niektoré základné pojmy, ako Popular vote, Electoral College, Swing States a pozrieme sa na to, ako niektoré štáty pristupujú k Popular vote, pretože sa to líši od štátu k štátu.
Pravdou je, že väčšina obyvateľov USA nie je práve nadšená z toho, ako volebný systém funguje. Až 65% obyvateľov si myslí, že by sa systém voľby prezidenta mal zmeniť a o jeho zvolení by mal rozhodovať "Popular vote". Takáto zmena je veľmi podporovaná predovšetkým voličmi Demokratov. Pri Republikánoch to nie je až tak jasné a ich voliči sú v tejto otázke viac rozdelení.
Aktuálne má v prieskumoch (Polls) Viceprezidentka Kamala Harris na vrch o 3 percentuálne body. To jej však negarantuje, že naozaj vyhrá. Americký prezidentský volebný systém totiž nefunguje ako ten náš. Do hry vstupujú Volitelia, ako reprezentanti jednotlivých štátov. V histórii máme niekoľko príkladov, kedy vyhral prezident s menšou podporou verejnosti.
V roku 1824 Andrew Jackson vyhral hlas ľudu a dostal 42.3% všetkých hlasov. Jeho oponent John Quincy Adams získal len 31.6% hlasov. Aj to mu stačilo, aby sa stal šiestym prezidentom USA. Adams vyhral prezidentské voľby napriek vôli ľudu, ktorá si želala Jacksona. Andrew Jackson sa napokon stal siedmym prezidentom v roku 1829.
Prezidentské voľby v roku 1876 vyhral Rutherford B. Hayes a to aj napriek tomu, že jeho hlavný oponent Samuel J. Tilden dosiahol takmer 51% hlasov. Haves mal 47.9%.
Grover Cleveland v roku 1888 vyhral Popular vote so 48.6% hlasov, no prezidentské kreslo mu spod zadku vytiahol Benjamin Harrison, ktorý na svoju stranu získal 47.8% voličov. Cleveland sa napokon stal 22. a 24. prezidentom USA.
V roku 2000 sa do prezidentského kresla posadil George W. Bush, ktorý získal 47.9% hlasov. Jeho oponent Al Gore získal 48.4% hlasov.
No a v roku 2016 moc do rúk dostal Donald Trump, ktorý Hillary Clinton porazil aj napriek tomu, že získal 46.1%, zatiaľ čo jeho protikandidátka získala 48.2%.
Bez toho, aby som konšpiroval, môžeme povedať, že Demokratom proste v prezidentských voľbách šťastie nepraje.
Kto sú Volitelia (Electoral College)?
Úplne zjednodušene by sa dalo povedať, že Volitelia sú ľudia, na ktorých hlasoch naozaj záleží. V súčasnosti ich je 538. Jeden za každého člena kongresu a 3 za Disctric of Columbia (Hlavné mesto Washington, District of Columbia [D.C.]). Ak by ste sa chceli teda staň prezidentom USA museli by ste získať hlasy 270 Voliteľov. Ako na to? Kľúčom je aj nie je vyhrať Popular Vote. Ale... Najskôr si vysvetlíme, prečo vôbec Electoral Collage existuje.
Vznik Electoral Collage
Electoral Collage je výsledkom kompromisu Otcov zakladateľov, ktorí neverili americkej spoločnosti a už vôbec nie kongresu. S potrebou vytvoriť ústavu prišlo aj na debaty, ako stabilizovať zlú politickú situáciu. USA mali v roku 1776 niečo okolo štyroch miliónov obyvateľov a pozostávala z 13 štátov. Neexistoval žiadny prezident, nebol žiadny ústavný súd.
Existovalo niekoľko návrhov na to, ako vytvoriť jasné vedenie. Napríklad vytvorenie vedúcej komisie, ktorá by bola volená kongresom. Jeden z tých, kto kongresu nedôveroval bol James Wilson. Predniesol pred svojich spolupracovníkov nehorázny návrh. Vláda vedená jedným človekom. Prezidentom, ktorý bude na vrchole politickej moci. Aby ste to chápali, nie je to tak dávno, čo sa USA zbavili nadvlády anglického kráľa.
Napokon sa mu podarilo všetkých presvedčiť zvyšných Zakladateľov a spustila sa debata o tom, ako sa má prezident voliť. Zatiaľ čo niektorí hovorili, že by ho mal voliť kongres, iní tvrdili, že by ho mali voliť štátny zákonodarcovia. Wilson predniesol ďalší neslýchaný návrh - priama voľba. Hlasovanie za prezidenta chcel za každú cenu udržať mimo dosahu kongresu.
Tu však Otcovia Zakladatelia narazili na niekoľko vážnych problémov:
Nevzdelanosť širokej populácie
Noviny a tlač boli v plienkach
Chabá informovanosť
Cestovalo sa na koňoch
Otázka teda bola, akoby niekto z Georgie mohol poznať kandidátov z Georgie a Južnej Karolíny, keď sa k nemu ledva dostalo jeho meno? Táto otázka bola vyriešená vznikom nového inštitútu a síce Electoral Collage. Miesto priamej voľby, sa zaviedla tzv. nepriama voľba prezidenta. Tento systém sa s nástupom politických strán musel znova prekopať.
Čo je teda Popular Vote?
Najjednoduchšie vysvetlenie je, že občan pri voľbe prezidenta dáva Voliteľom vo svojom štáte odporúčací hlas. Vhodením svojho hlasovacieho lístka do schránky vlastne hovorí: "Vážení Volitelia, ja, ako občan si želám, aby ste dali hlas ***." Vzniká tu však problém, že veľká časť voličov zostane nevypočutá. Popular vote je teda to, ako hlasuje každý občan. Každý hlas sa ráta, ale len pokiaľ hlasujete za víťazného kandidáta vo vašom štáte. V opačnom prípade sa dá veľmi vulgárne a podotýkam nepresne, povedal, že váš hlas prepadol. Toto neplatí len pri dvoch štátoch.
Víťaz berie všetko systém
Je známe, že Amerika je rozdelená na tzv. Červené Štáty (Red States), Modré Štáty (Blue States) a Swing States, čo sú štáty, kde sa volebné preferencie menia od volieb k voľbám. Jedným z dôležitých delení je aj Winner takes all verzus Proportional system. A teda 48 štátov + District of Columbia verzus dva štáty. Je potrebné podotknúť, že k rozdelenie hlasov v dvoch štátoch, ktoré využívajú proporčný systém, teda ku Split Vote, dochádza len zriedka.
Kto teda vyhrá voľby v danom štáte a koľko hlasov víťaz dostane?
PRÍKLAD:
Ukážeme si to na príklade volieb Biden vs TrumpV štáte Texa získal Trump 5,890,347 hlasov, čo predstavovalo 52.1% všetkých zúčastnených voličov. Biden získal 5,259,126, čo sa rovná 46.5% všetkých hlasov. V Texase je 40 Voliteľov a teda Texas má 40 hlasov. Keďže Trump dosiahol väčšinu v Popular Vote, všetkých 40 hlasov za Texas dostáva republikánsky kandidát Donald Trump a tým vyhráva voľby v Texase.
Akoby to vyzeralo, keby bol v Texase proporčný systém a nie systém Víťaz berie všetko?
V takomto prípade by si Trump odniesol 21 hlasov a Biden 19 hlasov. Platí však vyššie uvedený príklad.
Tento systém v podstate nahodí víťazovi aj tie hlasy, ktoré dostal jeho protikandidát.
Môže Voliteľ hlasovať proti Popular Vote?
Teoreticky áno. Záleží od štátu a od toho, do akej miery je pripravený vysporiadať sa s dôsledkami v jednotlivých štátoch. Pôvodná idea Zakladateľov bola práve taká, že Volitelia sú informovaní a politicky gramotní. Ak si teda ľud chce zvoliť prezidenta, ktorí je nevhodní, napríklad odsúdení súdom za zločin, Volitelia im povedia: "Tak to teda né!" a svoj hlas hodia protikandidátovi. K niečomu takémuto dochádza len zriedkakedy, no došlo k tomu napríklad v roku 2016.
Títo "faithless" môžu čeliť rôznym sankciám, ktoré sa rôznia od štátu k štátu, od žiadnych dôsledkov, po väzenie alebo pokuty hýbuce sa od 500 dolárov vyššie. Pokiaľ však vieme, takéto správanie Voliteľov nikdy nezvrátilo výsledky volieb.
Má každý štát rovnaký počet hlasov?
Nie. Hlasy sa rozdeľujú medzi štáty podľa toho, koľko zástupcov majú v kongrese a teda, dá sa povedať, že podľa počtu obyvateľov. Zatiaľ čo najväčší Texas má hlasov 40, najmenšie Aljaška, Delaware, Severná Dakota, Južná Dakota, Vermont, Wyoming, ich majú každý po 3, spolu s Disctric of Columbia.
Znamená vyhrať celkový Popular Vote, vyhrať voľby?
Tiež nie. Záleží od toho, kde a koľko Voliteľov kandidát získa.
Červené/Modré štáty
Červené a Modré štáty sú baštou jednej z dvoch politických strán. V Červených štátoch dominujú Republikáni a v Modrých zase Demokrati. Tejto mape sa prispôsobuje celá politická kampaň. Strana svoje financie nevynakladá na kampaňovanie vo svojich baštách. Zanedbáva kampaň až do takej miery, že niektoré štáty prezidentský kandidáti ani nenavštívia a prebieha tam takmer nulová kampaň.
Swing States
Toto sú v skutočnosti štáty, na ktorých náleží najviac. Tam sa sústreďuje najtvrdšia kampaň. Tieto hlasy môže uzurpovať jedna alebo druhá strana. Swing States sú štáty, ktoré sa menia medzi voľbami. Nie len medzi prezidentskými ale medzi voľbami všeobecne a môžeme povedať, že Amerika ich má požehnane. Napríklad Arizona v roku 2016 zabezečila Trumpovi výhru a v roku 2020 sa rozhodla zmeniť stranu a do kresla poslala Bidena.
Táto diverzita môže byť však ešte citeľnejšia. Pri Swing State sa kľudne môže stať, že tam, kde je politická majorita Republikánov v lokálnej vláde, vyhrá prezident za Demokratov a zase opačne. Swing States sa preto stávajú terčom kampane. Vždy. Preto nie je tak dôležité sledovať prieskumy verejnej mienky a teda Popular Votes, ale to, ku ktorému kandidátovi sú naklonené Swing States. Tie totiž poľahky zabezpečia jednému z kandidátov víťazstvo.
Čisto teoreticky majú obaja kandidáti na možnosť získať približne 93 hlasov zo Swing States. To nie je ani zďaleka zanedbateľné číslo. Na víťazstvo koniec-koncov potrebujú 270 hlasov od Voliteľov. Z tých najtvrdších bášt svojich strán dokáže Trump s takmer istotou vyťažiť 117 hlasov a veľkú pravdepodobnosť má, že získa ďalších 107 hlasov. Kamala Harris má viac-menej istých 162 hlasov s veľkou šancou na získanie 51 dodatočných.
Je nepriama voľba prezidenta dobrý systém?
Podľa tých, čo tento systém obhajujú, nepriama voľba chráni malé štáty pred tým, aby im tie veľké diktovali, kto bude vládnuť. Najväčší kritici tohto systému hovoria o nedemokratickosti, pretože prepadá veľké množstvo hlasov. Osobne si myslím, že by sa Otcovia Zakladatelia dnes búchali po čele. Takýto systém stratil svoju podstatu už dávno a ak chceme byť pozitívne naladení, môžeme povedať, že od príchodu internetu a ľahkej dostupnosti informácii v každom kúte sveta. Či je tento systém dobrý, či zlý, nevyhovuje väčšine obyvateľov USA a radi by ho zmenili.
O možných zmenách hovoria predovšetkým Demokrati, zatiaľ čo Republikáni bránia dlhodobo zaužívaný koncept a zmene bránia. Možno raz dôjde na rozumnú diskusii a nájde sa ďalší kompromis, ktorý posunie voľbu prezidenta bližšie k demokratizácii. Pre zatiaľ to vidím ako nemožné. Predovšetkým Trump sa zaslúžil o veľkú polarizáciu spoločnosti a politického spektra. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Ako dopadnú voľby?
To netuším. Mám svoje dve teórie. Jedna je pozitívna a druhá negatívna.
Negatívna možnosť je taká, že Harris, podobne ako pred ňou Klinton vyhrá Popular Vote, ale nezíska dostatok hlasov Voliteľov a kreslo pripadne Tumpovi. Ten potom začne s aplikáciou svojho plánu.
Pozitívna, v ktorú dúfam, je že sa Demokratom podarí získať dostatok Swing States na tesné víťazstvo v Popular vote. Harris môže vyhrať podľa môjho odhadu s tesným náskokom 275 až 280 hlasov od Voliteľov.
Záverom
Viem, že táto téma je komplikovaná a snažil som sa ju zjednodušiť. Vynechal som veľké množstvo detailov. Vysvetliť by ich bolo nemožné aj vo video formáte. Ak vám článok aj tak pripadá veľmi komplikovaný, neváhajte mi napísať a skúsim ho zjednodušiť ešte viac.
V ďalších dvoch článok by som sa rád pozrel na to, kto je Kamala Harris a Donal Trump.
