Robert Fico nikdy nebol schopný viesť štát. Svoje pôsobenie v politike vníma cez osobný prospech. Ak je v niečom profík, tak je to bezhraničný oportunizmus. V minulosti sa mu to však aspoň darilo čiastočne zakryť. Svoju premiérsku neschopnosť prekrýval aspoň napríklad tým, že neohrozoval geopolitické a bezpečnostné zakotvenie Slovenska medzi štátmi západnej civilizácie. Už ani to nie je pravda.
Štát je tu pre neho, nie on pre štát
Čoraz viac je zjavnejšie, že pre Róberta Fica nie je Slovensko nič viac a nič menej ako prostriedok na presadzovanie svojich záujmov. Moc uplatňuje výhradne vo svoj prospech a všetky legislatívne zmeny smerujú k ochrane jeho slobody a slobody jeho kumpánov. Sú to drzé mafiánsko-komunistické praktiky, ktoré odkukal od velikánov diktátorského sveta... minulosti.
Zmena trestného zákona a trestných poriadkov jeho toho dôkazom. Koniec-koncov aj ten jeho pokrytecký čin, zvýšenia si tej časti platu (paušálnych nákladov), ktorá nepodlieha zdaneniu, nám ukazuje, ako veľmi ho ten "obyčajný občan" nezaujíma. Solidarita v ťažkých časoch je pre neho známy pojem, len keď očakáva našu solidaritu s ním. Konsolidáciu predsa pocíti predovšetkým ten socio-ekonomicky najslabší. Robert Fico sa môže spoliehať na pravidelný príjem, ktorý mu ročne vygeneruje 130 tisíc eur. Stal sa tak z neho druhý najlepšie zarábajúci premiér v EÚ.
Pozícia premiéra naplnila jeho egoistickú túžbu po moci. Moc, postavenie a z nich plynúca svetová prestíž a postavenie však neboli cieľom. Nie. Boli a sú sladkým prostriedkom ako si zabezpečiť luxusnú budúcnosť po boku svojich priateľov, sponzorov a investorov. Slovensko je asi jediný štát, ktorý bojuje proti atentátom na vysoko postavených politikov zabezpečením doživotnej renty v nezanedbateľnej výške.
Fico "volič je hovno" dotiahol takmer k dokonalosti
Počas pandémie tento "štátnik" svojich voličov húckal na ulice a vykrikoval: "Rúška si dajte dole!" Predovšetkým k dôchodcom sa správal a správa ako k dobytku a nie k ľuďom. Kydá im pred nosy nechutné zvyšky od svojho obeda a za ich chrbtom si brúsi nôž. Za 13 rokov pôsobenia SMERu na politickej scéne dokázal mnohých z nich pripraviť o vnúčatá, ktoré radšej odcestovali do zahraničia a za rodinou sa vracajú na sviatky.
Nasľubuje prvé aj posledné, politicky nedosiahnuteľné, reálne neexistujúce, z moci človeka nemožné len preto, aby počas väčšiny svojich vlád zvyšoval rodinné prídavky o omrvinky a dôchodky ani nehovoriac. Kvalita života občanov mu vždy bola ukradnutá. Dôležitý pre neho začali byť až tesne pred voľbami, kedy si ich musel kupovať, aby mu hodili hlas. Môžete sa spoľahnúť na to, že sa tým cítil ponížený.
Organizoval MDŽ pre ľudí, ktorými pohŕda úplne najviac - ženy. S mladými babenkami sa na verejnosti ukazoval (samozrejme to boli iba asistentky a poradkyne), aj keď mal manželku. Viac neúcty k ženám si hádam ani neviem predstaviť. Pre rovnoprávnosť žien na trhu práce, pre matky na materskej, pre lepšiu dostupnosť škôlok a škôl, pre rodičov s postihnutými deťmi, pre ženy s rizikovým tehotenstvom a ťažkým priebehom tehotenstva nespravil legislatívne NIČ.
Konsolidácia zabolí, ale oni si zvýšia platy
Tomu sa hovorí solidarita level 100. Dnes asi nikto - s výnimkou bývalého premiéra Eduarda Hegera - nespochybňuje to, že sa konsolidácia nedá robiť bez zásahu do DPH. Odborníci sa zároveň zhodujú na tom, že je lepšie zvyšovať nepriame dane, ako tie priame, napríklad daň z príjmu. Zároveň nám však vláda predstavila aj Daň z bankových prevodov (DBP), ktorej výnosy a ani ekonomické dopady nevieme s istotou vypočítať.
Tvrdia, že toto sa dotkne len podnikov, ale naozaj? Podniky si zvyšovanie daní a nákladov vždy premietali a aj premietať do cien budú. Neexistuje žiadne zásah do vlády do finančných tokov právnických osôb, ktoré by sa napokon neodrazili na životnej úrovni obyvateľstva, menovite, keď hovoríme o zavádzaní nových daní.
Nehovoriac o tom, že vytváranie komplikovaného daňovo-odvodového mixu a systému motivuje podnikateľské subjekty k tomu, aby kreatívne hľadali možnosti poníženia daní. Čím komplikovanejšie máme systém nastavený, tým ľahšie nájdu legálny spôsob, ako sa daniam vyhýbať ako koza nožu.
Solidarita našich politikov s tými občanmi, ktorí najviac pocítia dopady päť percentnej inflácie, zvyšovania DPH a nárastu cien v dôsledku zvyšovania nákladov podnikov, je taká, že si zvýšili svoje platy. Nechápte ma zle, som za to, aby mali politici vysoké platy. Nesmú si ich však zvyšovať na totálne hovädo. Je to asi tak vhodné, ako prísť na pohreb a kričať na nebožtíka: "Vstávaj ty hovädo lenivé, treba robiť." Potom sa otočiť na jeho rodinu a povedať: "Užívajte dňa!"
Ficove vlády mohli postupne konsolidovať dlhodobo bez toho, aby dusili ekonomiku, ale boli neschopní a neefektívny. Dlhodobo sa nikto nedotkol majetkových daní, kde vyberáme najmenej spomedzi členských krajín EÚ. Nerobia to len preto, že na to nemajú intelektuálnu a odbornú kapacitu. K tomu si môžeme prirátať aj neefektívne čerpanie eurofondov, nárast prezamestnanosti v štátnej správe, zanedbané zdravotníctvo, strana sociálnej poisťovne, strata štátnej zdravotnej poisťovne, komplikovaný daňový systém, zaostávanie v modernizácii a informatizácii štátnej správy.
Aké je to mať za premiéra sprostého rasistu a homofóba?
Spýtajte sa Hedvigy Malinovej, obetí Razie v Moldave, trans ľudí o ktorých premiér hovoril, že sú to ženy čo majú medzi nohami dvadsať centimentrové pipíše . Obráťte sa na ostatných LGBT ľudí, ktorí nedostanú žiadne informácie o svojom hospitalizovanom partnerovi alebo partnerke, pretože sa vlády RF rozhodli ich potreby ignorovať.
Sociálna nespravodlivosť je poznávacím znakom vlád v ktorých sedel SMER. Za 14 rokov SMERu sa rodiny, žijúce v generačnej chudoby prepadli ešte hlbšie. Rasistická rétorika vlády a nulové riešenia pre situácie v ktorých sa občania SR rómskeho pôvodu ocitli, len prehĺbilo averziu tej ŠImkovičovou milovanej "bielej spoločnosti". Vyhnali sme si spoluobčanov do giet a držíme ich tam ako zvery, len kvôli tomu, že majú inú farbu pleti.
Robert Fico a jeho vlády Rómov nechali topiť sa vo vodách generačnej chudoby a miesto toho, aby im pomáhali uniknúť z absolútne neľudských a nedôstojných životných štandardov im len dlhodobo podrážali nohy. Aby sme boli féroví, Igor Matovič so svojim "prorodinným" balíkom nebol o nič lepší.
Zaostávanie v inováciách, zlé čerpanie eurofondov, stav zdravotníctva a imaginárna diaľnica Bratislava - Košice
To všetko spadá na plecia predovšetkým vlád Róberta Fica a to sa ešte nepúšťame do armádnych investícii. Zatiaľ čo sa svet modernizoval a pripravoval sa na zelenú ekonomiku, my sme sa stali veľkovýrobňou áut. To však nemôže držať našu ekonomiku nad vodou večne. Inovácie a know-how zostáva v zahraničí, my nie sme výskumným strediskom, sme len konštrukčnou halou a to z dlhodobého hľadiska ťahá našu výkonnosť ekonomiky dole vodou.
Dlhodobý pokles ekonomického rastu je nutne spojený aj s horšenou kvalitou života a paritou kúpnej sily. Toto predovšetkým pociťuje nižšia stredná trieda a tí, ktorí prepadli cez hranicu ohrozenia chudobou priamo do jej zovretia. Vďaka Ficovým vládam sme uväznení v pasci stredného príjmu a už včera bolo neskoro na reformovanie.
Neschopnosť Roberta Fica sa priam poetickým spôsobom ukazuje na jeho sľube "Diaľnica do Košíc do roku 2010." Tento výrok sa stal anegdotickou legendou, ktorá nemôže zostárnuť zle. Stala sa priam bustou jeho politických neúspechov. Týmito neúspechmi žiaľ neutrpela jeho politická kariéra, on nimi len poškodil celý štát a obral nás o budúcnosť modernej, ekonomicky schopnej krajiny. Paradoxom je, že by táto aktuálna banda diletantov v najnovšej vláde Fica rada zvyšovala poplatky za diaľničnú známku. Otázka je, na akých diaľniciach plánujeme túto známku využívať? Na trasa Bratislava - Košice?
Na piedestál nezáujmu Róbert Fico postavil aj celý rezort zdravotníctva. Celý tento rezort si ako trofej vystavil vo výkladnej skrini hanby. Plesne v nemocniciach, katastrofálne počty odvrátiteľných úmrtí, aby sme sa dostali na priemer EÚ, potrebovali by sme o približne 5 000 odvrátiteľných úmrtí ročne menej.
Hlavnou príčinou týchto čísel sú vlády Róberta Fica, ktoré nepriniesli ani jedinú reformu do Slovenského zdravotníctva, o rekonštrukciách stavieb ani nehovoriac. Poddimenzované zdravotníctvo nie je schopné sa modernizovať a preto poskytnutá zdravotná starostlivosť zaostáva za ostatnými štátmi EÚ. Ak niečo pán premiér dosiahol je to zníženie počtu zdravotníkov na Slovensku, ale radikálne navýšenie obsadených pracovným miest v zahraničí. Už len ČR poskytuje pracovníkom v medicíne, oveľa lepšie podmienky, aké môžu mať na Slovensku. Veľkou výhodou je to, že tam neexistuje žiadna jazyková bariéra.
Na katastrofálnom priebehu pandémie má Fico minimálne taký podiel ako Matovič
Róbert Fico mal nekonečne možností pripraviť Slovenské zdravotníctvo na prípadnú pandémiu. Bola to ministerka nominovaná stranou SMER, konkrétne Petrom Pellegrinim, Andrea Kalavská, ktorá pripravila prvú verziu stratifikácie zdravotníctva. Každá veľká reforma, predovšetkým v takom rezorte ako je zdravotníctvo, je komplikovaná a politicky nebezpečná. Fico, ako populista nechcel riskovať ešte viac pošpiniť svoju reputáciu a tak stratifikáciu zarezal.
Mohla priniesť kvalitnejšie zdravotníctvo, rýchlejšie poskytovanie potrebnej pomoci, zníženie tlaku na personál a pripraviť Slovensko aj na pandémiu. Populistické rozhodnutie Fica však rozhodlo o tom, že tento komplikovaný rezort zostane zanedbávaný a na pokraji kolapsu. To sa nám vypomstilo krátko po tom, ako sa u nás identifikoval prvý nakazený ochorením COVID-19.
Ako som už spomínal vyššie, RF nemá záujem o ochranu a najlepší záujem svojich voličov, ostatných obyvateľov Slovenska, ani štátu samotného. Zaujíma ho jeho prospech, jeho pohodlný život, jeho zisky a jeho udržanie sa pri moci, aby sa mohol vyhnúť prípadným dôsledkom za stav Slovenskej Republiky. Bez toho, aby bol štát prehnitý a plný korupcie, by sa totiž nedokázal dostať do takéhoto katastrofálneho stavu. Svojim záujmom podriadil Fico aj prežitie obyvateľov ako počas pandémie, tak aj počas rokov pokoja. Cez 5 000 odvrátiteľných úmrtí pre neho nič neznamená. Nie je to on, kto tým trpí. Sú to cudzí ľudia a ich rodiny, Ľudia, ktorí pre Fica nemajú ani tvár, ani meno, ani význam. Možno to dokonca ani nie sú jeho voliči.
Záverom
Vlády Roberta Fica sa nesú v znamení amaterizmu, nulového progresu, spiatočníctva, korupcie, prospechárstva, nulového záujmu o budúcnosť štátu a jeho obyvateľov, egoizmu, honu za mocou, prospechárstva a zákerného bezbrehého zla. Niekdajší Tiger spod Tatier sa stáva nepríjemným nádorom na jednote EÚ a verne nasleduje diktátorské chúťky Viktora Orbána od Maďarov. Vďaka Ficovi sa vraciame k tomu, aby sme boli Čiernou Dierou. Otočili sme svoje SMERovanie a vydávame sa späť k Mečiarizmu. Od toho momentu to nebude už veľmi ďaleko od návratu k socialistickým praktikám, ktoré započnú normalizáciou.
Pozitívne je, že tak, ako sú Ficovi kumpáni neschopní spravovať veci verejné, tak sú neschopní transformovať krajinu na svoj obraz. To, čo Orbán robí pomerne inteligentne, oni nevedia ani poriadne odkopírovať. Sú priehľadní a ich pokusy o deštrukciu demokracie na Slovenskú sú tak zjavné, že sa im to nemôže podariť. Pravda, zrejme sa im podarí poškodiť demokraciu takým spôsobom, že to po nich budeme napravovať roky, ale nikdy sa im ju nepodarí zničiť úplne. Je to banda neschopných amatérov. Róbert Fico sám je primitívnych a neschopný amatér. V tomto prípade naozaj platí, že vrana k vrane sadá.
