Populizmus vypĺňa dieru na politickom trhu. Dieru, ktorá dlhodobo zíva prázdnotou, pretože politické strany nechcú naplniť dopyt po vizionároch, ktorí by dobro krajiny postavili nad svoju politickú budúcnosť. Nikto sa do tohto majstrovstva manipulácie neponoril hlbšie, ako premiér Róbert Fico. Ten z populizmu nespravil len štandard volebnej kampane, ale aj štandardný nástroj politickej práce. Populizmus zabalený do extrémistickej rétoriky sa stal štítom, za ktorý pred svojimi voličmi efektívne skrýva. Cieľom sa stali prospechárstvo a výhody pre svojich blízkych ľudí. Mnohí z nich sú dnes odsúdení alebo vyšetrovaný, ale už si brúsia zuby na predčasné prepustenie alebo verdikt, skutok sa nestal.
Krajina sa môže ledva niekam posúvať (a ak sa posúva tak len k autokracii), keď je víziou politických elít moc. Nie je to len prostriedok na službu krajine. Je to cieľ a osobná ambícia tých, ktorí túžia po tom, aby krajina slúžila im. Robert Fico by bol rád, keby sme mu všetci ležali pri nohách a dovolili mu po nás chodiť, aby si náhodou nezašpinil drahú obuv, na ktorú si nemohol legálne zarobiť.
Je to vrchol papalášizmu a arogancie vyplývajúcej z mylnej predstavy o politickej moci v demokracii, keď ešte aj vaša kravata stojí viac, ako priemerná Slovač dokáže zarobiť poctivou prácou. Jemu to však nevadí. Nezdráha sa ako Slovenský Sociálny Demokrat ukazovať na verejnosti, sľubovať zníženie cien potravín, mávať rukou na ktorej má hodinky drahšie ako vaše auto a potom prepustiť odsúdenca na slobodu cez právomoc svojho ministra. Zdráhanie sa a hanba zo samého seba nie sú Ficovi známe. Sebareflexia nepatrí k jeho osobnej výbave.
Vízia výhradne pre seba a tých jeho
Po tom, ako sa k moci dostal klaun s červeným nosom, ktorého meno sa zdráham vysloviť, či napísať, aby som ho azda neprivolal späť z úzadia, do ktorého sa zašil, sa nám pred očami začala rozkrývať hrozivá realita. Realita jedného politickou mocou presiaknutého a monštruózneho systému, ktorý pod demokratickým povrchom vytvoril autokratické a oligarchické prostredie hýbuce najrozličnejšími sférami moci a štátu. Tento systém som pracovne nazval Ficov Uzol Cyklickej Korupcie, tiež známy pod skratkou F. U. C. K.
F. U. C. K. je MLM korupčný systém, kde sa férovo prerozdeľujú štátne prostriedky výmenou za poskytnutie žiadnej, nadhodnotenej alebo časovo s náročnosťou práce nekorešpondujúcej služby. Tento MLM má samozrejme svoju podpornú centrálu pripravenú poskytnúť všetky potrebné informácie a v prípade nutnosti aj support. Neprijateľné vonkajšie organizmy, nedajbože konkurencia, sa stali obeťami šikany s pravidelnými hĺbkovými daňovými kontrolami. Členovia F. U. C. K. -u zasa požívali nezvyčajnú ochranu.
Tento systém bol založený na vízii beztrestnosti pre politickú špičku, oligarchické pozadie a čiastočne aj pre tých najnižších "predajcov" v pyramíde tejto najzvrátenejšie podoby MLM. Parazitovanie na úkor štátu sa stalo pracovným nástrojom a životným štýlom ľudí, ktorí stáli v pozadí premiéra Fica a jeho koaličných partnerov, aj jeho samotného. Vízia lepšieho štátu ustúpila pred víziou lepšieho života vyhradenej skupiny "mocných". Ich moc je žiaľ pre nich limitovaná tým, kto je aktuálne pri moci. Bez predražených zákaziek od štátu za z týchto biznisových žralokov stáva rybka Nemo s postihnutou plutvou.
To svedčí o mnohom. Štát sa stal tak poslušným vykonávateľom vôle systému F. U. C. K, že podnikatelia vo vnútri tohto systému stratili schopnosť reagovať na trh a dopyt. Stali sa z nich pijavice, ktoré nevedia nič iné, len čakať v plytčine, kedy do nej konečne stúpi noha štátu. Ich podniky absolútne stratili flexibilitu. Žili z toho, čím ich nachovala iná zložka F. U. C. K. -u. Dalo by sa povedať, že sa z nich stali adepti na účasť v Extrémnych Premenách.
Ficova vízia je luxusný život, pohodlná staroba, žiadne obavy o budúcnosť, drahé hodinky, stabilné a luxusné bývanie a zdravotná starostlivosť na najvyššej úrovni (samozrejme v zahraničí). Je to vízia, ktorá je výhradne pre jeho život. Nezaujíma ho, koľko občanov SR zbytočne zomrie kvôli poddimenzovanému zdravotníctvu. Nezaujíma ho, koľko lekárov odíde. Je mu jedno aká kvalita vzdelania sa dostane ďalšej generácii. Jeho vízia je egoistická a chorobne fokusovaná výhradne na seba. F. U. C. K. nebol stvorený pre iných. Bol stvorený pre neho. Aby jeho korupčný systém fungoval musel do neho zapojiť aj iných konečných užívateľov výhod. Nebolo to zo záujmu o ich životy. Bola to cena, ktorú zaplatil za svoju budúcnosť.
Vďaka príchodu Tarabu a jeho pozadia + iných príveskov na kandidátke SNS (ale aj vlastne SNS ako takej) sa tento Ficov systém pretransformoval. Prispeli k tomu aj odhalenia z minulosti. Teraz musí robiť veci špinavo, rýchlo, bez milosti a efektívne. Desivo efektívne. Vznikol Ficov Uzol Cyklickej Korupcie Extrémne Dezolátny a Úplne Prehnitý - F. U. C. K. E. D. U. P.
Ideológia určuje hranice, štýl politiky a Ficov SMER žiadnu nemá
SMER je dlhodobo ideologicky nezakotvená strana. Sú ako loď vo vlnách. Kam smeruje vlna, tam sa posunie loď. Raz sú pravica, potom ľavica. Raz hlásajú liberálne slobody, potom označujú média za nepriateľov. Robí ich to nie len ťažko čitateľných, nepredvídateľných, ale aj všetkého schopných. Ficova schopnosť poprieť samého seba, poprieť prvú vetu druhou alebo vyvrátiť to, čo pred sekundou nazval jednoznačnou pravdou, vyplýva z absencie akéhokoľvek ideologického a morálneho zakotvenia. SMER je vlastne "tube man", absencia chrbtice im poskytuje enormnú flexibilitu.
Často vidím a počúvam, ako ľudia hlásajú, že politika by mala byť bez ideológie. Verte tomu, nechceme to. Tí, ktorí to hlásajú len nevedia, čo "bez ideológie" znamená. Často tým myslia, že politika by mala byť "bez kresťanstva", ale aj kresťania majú právo a možnosť politicky pretláčať svoje videnie sveta. Problém je, keď v ideológii strany chýba zasadenosť v realite sveta a fakty, ktoré túto politickú ideológia formujú. Politika, ktorá nemá ideológiu je politika SMERU. Je to presne tá politika, akou sa riadi premiér Róbert Fico.
Honba za osobným prospechom nie je žiadna ideológia. Egoizmus, narcizmus, aj až chorobná vôľa dosiahnuť svoj cieľ doslova za každú cenu, sú povahové črty, nie ideológia. Táto absencia ideológie umožňuje SMERu spolupracovať s kýmkoľvek, kto vidí MOC ako cieľovú rovinku. Preto Ficovi nikdy nebudú vadiť extrémisti a preto mu nikdy nebude vadiť preberať extrémistický slovník. Účel totiž svätí prostriedky.
Ficistan nemá smerovanie ale nestagnuje
Ficove Slovensko (Ficistan) nemá konkrétne smerovanie. Viem, že by sme si to radi zjednodušili a povedali, že Fico by rád dostal Slovensko do sféry vplyvu Ruska. To nie je tak celkom pravda. Aj on chápe dôležitosť ochranného dáždnika NATO a ekonomické benefity vyplývajúce z členstva v ÉU. Tieto benefity sa však nevytratia s Eurofondmi. Fico sa jednoducho vzdal kormidla a behá po palube z ľavoboku na pravobok a hľadá, kde je ešte nejaký poklad, ktorý by si mohol privlastniť. Loď sa riadi sama. Nemá jasné smerovanie, nemá jasnú budúcnosť, ale hýbe sa.
Kam? To nikto nevie. Neexistuje žiaden kormidelník ani navigátor, ktorého by sme sa mohli spýtať. Iste, môžeme vziať kompas a mapu a zistiť k čomu smerujeme, ale doplavíme sa tam? Nevieme. Čo keď sa zmení vietor? Čo keď prídu vlny, ktoré zmenia kurz? To je Fico. Chameleón, ktorý sa prispôsobí všetkým farbám, všetkým vlnám. Je treba siahnuť po extrémizme? Prečo nie? Funguje to? Očividne áno.
Ako občania sme sa nechali zatvoriť do podpalubia a sú medzi nami takí, ktorí hovoria, že to treba prečkať, že sa do moci tam hore netreba starať. Sú medzi nami aj taký, ktorý sa chcú dostať na palubu a chopiť sa kormidla. Dať lodi smerovanie. A z tých má Fico strach. Obrovský strach. Zároveň ho to však teší. Koniec koncov je to politik vulgarizmu a konfliktu. Presne tak, ako nemenovaný klaun. Nie sú si navzájom v opozícii. Sú si navzájom konkurenciou.
Prečo sa to stalo?
Jednoducho preto, že sme to dovolili. Fokusovali sme sa nato, čo môžeme mať zo štátu. Aké vzdelanie nám dá? Aké príspevky dostaneme? Koľko dostanem na dieťa? Akú kvalitnú starostlivosť dostanem? Koľko platím za to a to? Aké lacné sú hypotéky? Chceli sme si udržať pohodlný životný štandard. Topiaci nech sa topia, plávajúci nech plávajú, rafťáci nech raftujú, jachtári nech jachtujú. Pre progres k lepšiemu štandardu však treba mnohé obetovať. Treba sa zmieriť s realitou, že lepšia budúcnosť si často vypýta daň v podobe ťažšieho dneška. Mnohé roky sme túto daň vo väčšine neboli ochotní platiť. A v prostredí, kde nie je ochota prinášať osobné obete pre lepšiu budúcnosť a život v štáte, ktorý je naším domovom, sa darí politikom, akým je Fico.
Fico je populista, ktorý prináša ľahké, lacné a bezbolestné riešenia všetkých našich problémov. Ak však máme v tele nádor, nemôžeme sa spoliehať na to, že ho lekár odstráni bezbolestným lúsknutím prsta. Musíme riskovať anestézu, zmieriť sa s tým, že nás skalpelom otvoria, že sa zobudíme do bolestí, ale ako odplatu za to, nebudeme mať v tele nádor. Bezbolestné riešenia vážnych chorôb proste neexistujú. Žiaľ, väčšina politických strán sa snaží prinášať riešenia, ktoré sa nijak nedotknú občanov. Všetci ale nesieme zodpovednosť za štát v ktorom žijeme a musíme sa zmieriť s tým, že ak chceme, aby štát fungoval, za jeho fungovanie zaplatíme všetci svojim pohodlím. Pre dobrú budúcnosť našich detí musíme priniesť obeť už dnes. Musíme politikom na tej demokratickej strane spektra vyslať signál, že sme pripravení na to budovať budúcnosť našich detí, aj keď to znamená, že budeme tvrdo pracovať a ticho trpieť.
Tiché trpenie neznamená hlúpe tolerovanie politickej moci, ktorá sa odtrhla z reťaze. Znamená to prijať svoj podiel na budovaní Slovenska a svoju zodpovednosť za budúcnosť našich detí. Ľudia narodení v rokoch 1990 + 2005 už o poznanie menej hrajú o výsledky, ktorých sa dožijú oni. Hráme o výsledky, z ktorých budú mať prospech naše deti. Stým sa proste musíme zmieriť a ticho trpieť dôsledky absencie reforiem po celý čas vlády RF.
Záverom
Róbert Fico prešiel hlbokou mentálnou transformáciou do človeka, ktorého už nezaujíma ani forma. Hovorí to, čo má pocit, že funguje a hovorí veci, ktoré sú úplne strašné. Je to rasista, homofób, populista, extrémista, klamár a ideologicky, či morálne úplne prázdny človek. Predal svoju dušu za debetnú kartu, ktorá mu zaplatí čo si zaumieni a to bez toho, aby reálne míňal vlastné prostriedky.
Mali by sme sa reálne začať strachovať, pretože na vrchole štátnej moci stojí muž, ktorý je reálne nestabilný. Očividne je odrezaný od reality a môžeme len zdesene hádať, aký je jeho skutočný psychický stav. Podľa toho, čo hovorí a ako sa správa, sa obávam, že je Fico na kilometre vzdialený od mentálne zdravého človeka. Ale o tom hádam raz v inom článku...
Jedno je však jasné. Egomaniak s mentálnymi problémami nemôže mať politickú víziu pre lepšie Slovensko. Tak isto, ako človek s bolesťami chrbtice, logicky nebude dvíhať 300 kilové činky. Vozíčkar nevyhrá maratón. Slepí nebude majstrom lovu. Nemôžeme čakať, že očividne psychicky nevyrovnaný premiér bude mať jasno v tom, ako Slovensko posunúť do lepších zajtrajškov.
