KDH má nespochybniteľnú ľudácku históriu a pozadie, ktoré inklinuje k nahnedlým farbám. V 90. rokoch sa niektorí členovia a sympatizanti pokúšali o "zbožnejšie" a "milosrdnejšie" nahliadanie na osobu Tisa. Strana ako taká sa o to nikdy oficiálne nepokúšala a nevyužili svoj niekdajší politický vplyv, aby ciele tejto skupiny dosiahli. Pravdou však je, že ak máte v strane ľudí, ktorí s Tisom sympatizujú a hovoria o miernejšom nahliadaní na jeho život a skutky, je to obrovský 🚩.
Hovoriť dnes o tom, že je KDH ľudácka alebo neoľudácka strana by bolo neférové a pravdivé len veľmi mierne. Strana je však pretkaná ideológiou, ktorej zrod datujeme na rok 1513, krátko potom, ako istý renesančný filozof z Florencie napísal knihu Il Principe.
Machiavellizmus je nepriateľ kresťanstva a kresťanstvo je nepriateľom Machiavellizmu
Tieto dva ideologické svety sa nedajú spojiť. Nemajú prienik. Sú vo vzájomnej opozícii a nemôžu byť skĺbené do jedného, bez toho, aby jedna ideológia pohltila druhú, demontovala ju a zdeformovala ju do podoby, kedy už nebude použiteľná. Prebieha medzi nimi boj na život a na smrť. Jedno nemôže žiť, pokiaľ žije druhé. Nie v jednom tele. Nie v jednej politickej strane.
""Účel svätí prostriedky" vs. "Nepremáhaj sa zlým, ale dobrým premáhaj zlé." (Rimanom 12:21)
Keď sa ľudia s politickou mocou a prepojením na Rím alebo priamo sediaci v Ríme, pokúšali synchronizovať tieto dve ideológie, vždy to viedlo ku katastrofálnym dôsledkom. Kruciáty, Malleus Maleficarum, predaj odpustkov, Habsburkská rekatolizácia a pod. Zdá sa, že sa KDH z minulých chýb katolicizmu nepoučili. Využívajú totiž podobné praktiky, aj keď nie v takom rozsahu a nie s takými dôsledkami. Pretláčať svoj volebný program a svoje ciele a to za každú cenu je Machiavellizmus.
KDH sa rozhodlo, že ich program je nad ich hodnoty. Povedali si, že svoj vysnívaný svet, v ktorom existuje len heterosexuálna skupina ľudí, v ktorom dominuje agresívny biely muž, ktorý chodí do kostola, ale po omši zbije svoju ženu a deti, svet v ktorom transľudia neexistujú, dosiahnu za každú cenu. Veď ak je cieľ šľachetný a dobrý (z ich pohľadu) tak nezáleží ako sa k nemu dopracujeme. Ako pilát si umyjú ruky a povedia si, že účel svätí prostriedky.
Obávam sa, že ak to dovedieme do dôsledkov, KDH nám - ich voličom aj nevoličom - ukázalo, že nikdy nebude stabilným koaličným partnerom. Nikdy. Nikdy sa im nebude dať veriť, že dodržia koaličnú zmluvu. Nikdy. Nikdy sa im nebude dať veriť, že dodržia kompromisné riešenia na ktorých sa pri zrode koalície dohodli. Nikdy. Nikdy sa im nebude dať dôverovať, že sa nespoja s opozíciou aby pretlačili svoje extrémistické ciele. Nikdy.
Spolupráca s nedemokratickou silou na nedemokratickej novele Ústavy je zrada demokracie
Asi nemusíme polemizovať o tom, či je Fico demokratická alebo antidemokratická sila. Jeho ospevovanie režimov v Číne a Vietname a pod., nám dávajú jasnú odpoveď. Veľavravné sú jeho návštevy v Moskve a hlboké skláňanie sa pred vojnovým zločincom, masovým vrahom a Hitlerom 21. storočia. Ak si no názvu strany vložíte Kresťanstvo a Demokraciu, musíte sa podľa toho aj správať, v opačnom prípade len ukazujete prostredník obom slovám. Ak ste demokraticky uvažujúci človek nemôžete budovať štát a pretláčať ústavné zmeny s birmovaným sociálno-demokratickým komunistom tretej cesty.
Ochota KDH naskočiť na tento rýchlostný vlak bez bŕzd je žiaľ predobrazom toho, čo sa bude diať v budúcej koalícii (ak taká vznikne) v ktorom bude práve táto strana hlavným zdrojom konfliktov a to hovorím s vedomím toho, že v nej bude pravdepodobne sedieť aj Igor Matovič. Ak hovoríme o demokratických hodnotách, tak podobne ako tie kresťanské, nepoznajú kompromis s Machiavellizmom. Nie je možné demokraciu budovať s osobou, ktorá má autoritárske chúťky.
Predsedníctvo a poslanecký klub Kresťansko-Demokratického Hnutia nechápe, že je dôležité s kým, za akých okolností a s akým výsledkom svoju ideológiu presadzujú a pretvárajú do zákona. Nechápu ani to, že ideológia, ktorá sa neopiera o piliere faktov a racionality je nebezpečná. Je zvláštne, že pán Mikloško to chápe, no značná časť KDH vôbec. A my sa nemôžeme do konca existencie Slovenska spoliehať na to, že jeden starý pán vždy stiahne aspoň jedného poslanca na správnu stranu.
Po tom, ako KDH prejavilo ochotu spojiť sa s akýmkoľvek členom vládnej koalície a dobrovoľne a vedome odignorovať pascu, ktorú im pripravili, si naozaj to D z mena môže vyhodiť. KDH síce nie je klérofašistická strana, ako Kresťanská Únia, ale ak sa tieto dve strany dostanú do úzkej spolupráce vo vnútri koalície, nebudeme mať ani najmenší dôvod na to, aby nám odľahlo. Práve naopak.
Machiavellizmus nikdy nebol politickým smerom – bol len sadov cynických nástrojov na uchopenie a udržanie moci. No ak sa kresťanská demokracia spojí s touto logikou, prestane byť demokratickou aj kresťanskou – a tým otvorí cestu tomu, aby sa Machiavellizmus po prvýkrát v histórii stal ideológiou. Štruktúrovanou, plánovanou, legitimizovanou. A to práve vďaka tým, ktorí tvrdia, že im ide o hodnoty.
Aj kresťanská demokracia je služobník ľudu, nie len vybranej skupiny
Byť kresťanskou politickou stranou v demokratickom zriadení znamená, že máte veľmi úzku skupinu voličov. Neznamená to, že slúžite veľmi úzkej skupine ľudí. Preto aj zákony, ktoré predkladáte musia byť vždy vnímané v kontexte celej spoločnosti. Obzvlášť ak sa jedná o ľudské a občianske práva, zákony, ktoré konkrétnu skupiny ľudí obmedzujú alebo o zákony, ktoré sa týkajú daňového, volebného systému, či zdravotníctva.
Politický a osobný život sú dve rozličné veci. Bežný človek môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje. Politik môže robiť len to, čo mu zákon dovoľuje. Aj keď je politika bez ideológie nebezpečná (pozrime sa na SMER), politika, v ktorej je ideológia ukotvená v sebe samej a popiera vedecké fakty, či rozsiahle spoločenské konsenzy, je nebezpečná rovnako, možno ešte viac.
Kauza Pliaga nám odhalila vnútorný svet predsedu KDH. LGBTI+ ľudia, nie ideológia, ľudia sú nepriatelia KDH a snažia sa to postaviť do pozície, že sú nepriateľom aj kresťanstva. Ak je vašou hlavnou motiváciou vstupu do politiky škodenie konkrétnym skupinám ľudí alebo čosi zakázať, vaša motivácia je od svojho pôvodu zlá a vaše pôsobenie v politike prinesie len zlo.
Je načase, aby sme žiadali od našej politickej reprezentácie, aby nám povedali, čo budú bojovať a nie, čo budú ničiť, búrať a zakazovať. A my na nich potom musíme dohliadať, či na tom naozaj pracujú. Ak ste ako strana ochotní spolupracovať s nedemokratickým živlom, prisluhovačom Kremľa a obdivovateľom diktátorov, s cieľom vygumovať skupiny ľudí, ste fundamentálne a pri koreňoch prehnitá entita.
Ste rovnako nebezpeční, ako ten, koho idete "vykostiť". Navyše ste ešte aj o poznanie hlúpejší. KDH sa rozhodlo spolupracovať s Ficom miesto toho, aby si vypýtali legitimitu od občanov. Aby žiadali od ľudí viac moci a vplyvu v parlamente. Neexistuje jediná garancia, že sa takto nebudú správať aj v prípadnej koalícii.
Na Slovensku nemáme konzervativizmus a tá smiešna náhrada je politický odpad
Len si predstavme, ako to asi dopadne, keď sa strany ako KDH dostanú do koalície. Kde je garancia toho, že sa vzdajú "kultúrno-etických" tém? Ak sa v rokovaniach pred sformovaním koalície dohodnú na tom, že nebudú otvárať rozdeľujúce témy, ako im môžeme veriť, že to dodržia? Čo ak Fico príde s návrhom o zákaze potratov? Bude pre KDH väčšou prioritou zachovať koalíciu? Alebo porušia všetky dohody, lebo "účel svätí prostriedky"?
Na Slovensku zanikol konzervativizmus, on tu vlastne ani nikdy nebol. Bola tu jeho smiešna náhrada, ktorá je poznačená ľudáctvom. KDH sa z toho gulášu zrodilo a vždy to hralo tak nejak na dve strany. Pomáhalo budovať demokraciu, zatiaľ čo sa stalo bezpečným útočiskom pre hnedých. Keď sa tieto dva smery spojili, KDH sa začalo uberať iným smerom.
Demokraciu používajú ako plášť. Kresťanské u nich vlastne znamená striktne katolícke. A jediné kam sa hýbu je späť. Dnes už síce nie sú ľudáckou stranou, ale (ne)umne používajú Machiavellizmus na dosiahnutie svojich politických cieľov zrodených z nenávisti. Povedali si, že Pliagu vykorenia za každú cenu. A presvedčenie, že účel svätí prostriedky je žiaľ bohu začiatkom konca pre budúcu koalíciu a to sme od jej formovania ešte ďaleko.
Nechcem nikomu brať nádej, ale s KDH a aj OĽANO nebude žiadna stabilná koalícia demokratických strán. Uvidíme čo sme videli pred tým. Hádky, boj a zrady. A na čele toho všetkého bude stáť KDH s predsedom, ktorým bude podľa môjho odhadu Karas. Dúfajme, že sa mýlim. Budem rád, ak áno.
