So smútkom a, priznám sa, aj so strachom som sledoval, ako sa v parlamentných voľbách vydáva budúcnosť našej demokracie do rúk človeka, ktorý si nevšimol rok 89. Dnes som sledoval s rovnakým znepokojením aj priebeh prezidentských volieb. Desivé. Pýtal som sa samého seba, či je to nízkym vzdelaním, vstupovaním do kampane zo strany Orbána, Babiša a Zemana alebo proste nastavením obyvateľov Slovenska. Nutne mi na myseľ skákali otázky, kam vlastne naša krajina smeruje? Kam smeruje slovenská spoločnosť? A akú má budúcnosť krajina Európskej únie, kde vyhráva strach, sebeckosť, nenávisť, pomsta a zbabelosť?
Bojím sa, že smerujeme na Východ. Východ, ktorý nám behom celej histórie neponúkol nič iné, ako utláčanie, neslobodu, zavreté hranice, nedostatok tovarov, ekonomický úpadok, neustále vyhrážanie a extrémne efektívnu propagandu, ktorá dokázala zahaliť aj krutosť. Krutosť, ktorá sa zhmotnila v mnohých skutkoch, napríklad v monsterprocese s Miladou Horákovou.
ZSSR sa formálne rozpadla v roku 1991, pred 33 rokmi. Propagandistická práca v podaní srdcovej krajiny bývalého režimu (Ruska) na území našej krajiny stále pretrváva, akoby sme stále boli jej vazalským štátom. Žiaľ, ako aj v minulosti, tak aj dnes má značný vplyv. Vplyv, ktorý je upevňovaný falošnými národniarmi hlásajúcimi sa k nechutným hodnotám nacionalizmu, prepleteného ideologickým blatom Tisovho dedičstva.
Peter Pellegrini, nie je viac, ako poskok režimom nedoceneného komunistu Fica
Bolo by pekné, keby som reálne aj mal čo napísať o Podržtaške. Pravda je však taká, že je to osoba bez farby, bez chuti, bez hodnôt a bez presvedčenia. Približne dvadsať rokov to bola hlina v hrnčiarskych rukách Fica. Formoval ho, budoval ho, nie na svoj obraz, ale jednoznačne podľa svojich predstáv. Keď konečne táto romantická scénka z Ducha skončila, Fico do svojej nádoby nalial čokoľvek, čo práve potreboval. Postavil okrasnú vázu s jamkami na lícach na tú poličku, kde ju práve potreboval.
Pelle nikdy nebol viac, ako trophy wife. Atraktívna manželka škaredého boháča, ktorý prechádza krízou stredného veku a potrebuje sa ukázať vedľa niekoho krajšieho, aby zdvihol mienku v očiach slabých... o kom? No, o sebe samom. Čo viac sa dá povedať o Pellem, ako to, že je len nástrojom na dosahovanie cieľov jeho tvorcu, ktorý o ňom prehlásil: "Petra Pellegriniho som urobil ja! Celého!".
Je to smutné. Je to až tragické, že sme Ficovi vydali do rúk všetky vysoké štátne funkcie. Jeho vláda má tesnú väčšinu a je potrebné podotknúť, že je to situácia, na ktorú nie je zvyknutý. Musí pracovať s neriadenými strelami, ktoré mu dotrepal do koalície Andrej Danko. Ústavný súd mu už dal po paprčiach a prezatiaľ pozastavil účinnosť monštróznej novely Trestného zákona. Ficove sebavedomie vo vystupovaní je len maska, za ktorou sa skrýva strach a neistota. Je starý, unavený, vystrašený a teda nebezpečný.
Predstava, že sa z Podržtašky stane Michal Kováč je naivná. Nestane sa z neho nič iné. Zostane človekom bez tváre. Zostane papalášom, užívajúcim si luxus a postavenie, cestujúci súkromným lietadlom, ktorého majiteľa sa snaží zatajiť. Za to kým je vďačí Ficovi a iba Ficovi. Nie sebe, ani svojej práci. Však nikdy žiadnu nevykonával.
Fico si nevšimol smrť komunizmu a zrod demokracie
Nebudem sa tváriť, že som nestranný a, že voči politikom nemám negatívne emócie. Voči niektorým viac, ako voči iným. Fico mi bol vždy nepríjemný a nikdy som ho nemal rád. Vzbudzoval vo mne odpor a obavy. Politika ma zaujímala od detstva. Skutočne od veľmi nízkeho veku som sledoval dianie na Slovensku aj v zahraničí. Bavilo ma počúvať politické komentáre, sledovať média, počúvať politické prejavy.
Fica som prvýkrát nejak výraznejšie zaregistroval (naozaj neviem, ktorý to bol rok), keď o ňom a Dzurindovi v jednej debate povedal Mečiar vtip. Tuším to bolo v pravekej relácii Sito. Už vtedy sa mi vôbec nezdal. Odpor narástol, keď som sledoval jeho správanie počas Radičovej vlády no a posledný zlom pre mňa nastal, keď sa v roku 2014 vyjadril tak, že si nevšimol rok 89. Vtedy som pochopil, že tento človek je nenapraviteľný komunista s autoritárskymi túžbami, ktorý privedie Slovensko do obrovských problémov. Respektíve, pochopil som, ako veľmi hlboko v bahne despotizmu sa tento človek brodí.
Tento výrok je jedným z najsilnejších výrokov tejto tragickej postavičky slovenských dejín a slovenskej prítomnosti. Ukázal nám ním hlboké zákutia svojej temnej duše a aj to, čo sa mu naozaj páči. Dni, kedy Fico hovoril horšie veci, aké napokon robil sú preč. Bolo to obdobie, kedy hovoril hrozné veci, konal v hraniciach zahraničím tolerovaných a v srdci niesol veci oveľa horšie. Dnes hovorí o niečo menej strašné veci, aké nesie v srdci a koná o niečo horšie veci, ako tie, ktoré hovorí. Dôkazom je, že pred voľbami mu stačil odchod Lipšica, po voľbách zničil celú inštitúciu.
Tieto voľby boli malým-veľkým referendom o vláde a ich posledných skutkoch. Voľby v roku 2024 mali tretiu najväčšiu volebnú účasť, ak to rátame na kolá. Druhú, ak to rátame na voľby celkovo. Viac ako 61% ľudí vyjadrilo svoj názor a ukázali, aké Slovensko chcú. Vyhrala lož, neférovosť, zbabelosť a sebeckosť. Väčšinová spoločnosť ukázala, že je ochotná vymeniť skutočné demokratické istoty za falošné sľuby, lacný chlieb a falošný mier a istá časť verejnosti je buď príliš unavená alebo znechutená na to, aby svoj názor vyjadrila.
Fico je oportunista schopný vyťažiť z každej situácie maximum. Živý konflikt a pracuje s ním ako s legitímnym politickým nástrojom. V jeho rukách to však nie je konflikt, ktorý vzniká pri strete dvoch ideológii hľadajúcich najlepšie dobro štátu. Je to zbraň, ktorou likviduje vieru v demokratické inštitúcie a naše jednoznačné zakotvenie na Západe.
Nevadí nám netransparentnosť? Čo je na tom sociálne?
Hlas a Smer hrali (ako vlastne vždy) nefér a netransparentne. Hrali na tie najnižšie možné emócie. Hrali na emócie zbabelcov, sebcov a zblúdencov, ktorí milujú neslobodu. Je načase to jasne pomenovať. Je načase jasne hovoriť o tom, že tu nehrajú rolu žiadne sociálne istoty. Na netransparetnosti nie je nič sociálne. Ukazuje sa, že Slovensko je štát, ku ktorému nemajú jeho obyvatelia vzťah. Mnoho Slovákov má vzťah ku samému sebe. K svojmu pohodliu, ktoré pre nich hrá väčšiu úlohu, ako budúcnosť ich detí a vnúčat.
Aký sociálny štát sa buduje na podvodnom narábaní s financiami? Čo je sociálne na odmietaní pomoci tým, ktorí umierajú za ochranu svojej krajiny? Čo je sociálne na klamstvách? Na zle? Na nenávisti? Čo je sociálne na tom, že sa krajina rozdeľuje na dva tábory a oba spája nenávisť voči tým iným?
Chcel by som to zakončiť pozitívne a skutočne sa o to pokúsim. Ak sa však pýtame, čo to hovorí o nás, ako o spoločnosti, tak neviem. Neviem to s istotou povedať. Imponuje nám klamstvo a zbabelosť. Imponuje nám človek bez chuti, ktorý nevie, čo je to konzistentnosť. Imponuje nám politické a ľudské zlo. A je to tragické.
Nezabúdajme však, že sme krajinou, ktorá prežila nacizmus, komunizmus, mečiarizmus a prežijeme aj ficizmus, podporený nepodstatným podržtaškyzmom. V celej histórii sa správala väčšina národa akoby neboli viac, ako poslušní kolaboranti alebo tichý zbabelci. Avšak vždy sa našla hŕstka statočných, ktorí dokázali bojovať a zmeniť smerovanie našej krajiny. Nemôžeme sa spoliehať na to, že znova povstanú takýto hrdinovia. Musíme sa nimi stať my.
Nenávisť sa poráža láskou a pochopením. Zbabelosť odvahou. Autoritárstvo silou rezistencie a odhodlania brániť svoju slobodu. Bezprávie sa poráža vernosťou spravodlivosti. Politický barbarizmus sa poráža skutočným vlastenectvom. Slovensko sa vydalo na cestu von z demokratického sveta. Naši politickí reprezentanti vo vláde čakajú na pád EÚ. Vedia totiž, že nič netrvá večne, práve preto máme históriu. Ukázali nám, že chcú patriť k tej strane, o ktorej sa nemusíme hanbiť hovoriť ako o strane zla. Zabúdajú však, že pravidlo pominuteľnosti sa vzťahuje aj na nich.
Dnes, viac ako kedykoľvek pred tým, musíme hľadať lásku ku našej krajine. Bojovať za ňu, aj napriek tomu, že možno aj väčšina z nás chce koniec jej zakotvenia v slobodnom svete. Nemôžeme viac stáť na strane samých seba. Musíme sa rozhodnúť postaviť sa na stranu krajiny. Stáť za ňou, tak, ako sme sa za ňu už dlho nepostavili.
Dnes je Slovensko v rukách ľudí, ktorí nerozumejú histórii a nedívajú sa do budúcnosti. Nemajú víziu pre štát. Majú víziu pre seba samých. Nemajú lásku k demokracii ani k vlasti. Nemajú porozumenie pre obyvateľov Slovenska a pohŕdajú menšinami, ktoré by mali chrániť. Skrývajú sa za sociálnu demokraciu a pritom sa topia v luxuse, zatiaľ, čo sa krajina a jej obyvatelia topia v dlhoch a neistote. Vedú nás k Východu, ktorý sme kľúčmi už raz z našej krajiny vyštrngali. Vyštrngáme ho znova.
Fico je človek, ktorý miluje moc. Jeho milovaný režim ho nedocenil a preto chce váhu svojej osobnosti využiť na to, aby vytvoril nový režim. Režim, v ktorom bude vládnuť on s plnou a nespochybniteľnou autoritou. Je to človek, ktorý nenávidí celý svet a nemýľte sa, obyvatelia Slovenska, vás nenávidí úplne rovnako. Fico miluje len Fica.
