Nebudem písať o prvej časti besedy (https://www.facebook.com/radovan.hynek.1/videos/665640236957343/), ktorá bola nezaujímavá, až nudná, dokonca s nepresnosťami, ktorých sa Ján Benčík v besede dopustil. Povedal by som taká Benčíkovská. Veď koho by už bavilo počúvať napríklad CV dôchodcu, ktorý trpí utkvelou predstavou, akým prínosom je pre našu spoločnosť ? Urobil to spôsobom, akým komunisti predstavovali nových členov KSČ. A možno aj členovia ŠTB si mysleli, že svojim udavačstvom prispievajú k lepšej spoločnosti, ktovie ?
V tomto blogu sa budem venovať tej zaujímavejšej časti besedy, teda tej časti, kde jej účastníci mohli položiť otázky Jánovi Benčíkovi (https://www.facebook.com/radovan.hynek.1/videos/665659530288747/). Možno sa pýtate, čo to zvláštne slovíčko v nadpise znamená. Mythomania je chorobná tendencia klamať a preháňať.
Prečo som to napísal ? Lebo pán Benčík sa v jednej besede dopustil hneď niekoľkých klamstiev. Ale pekne poporiadku.
Prvá otázka z publika sa týkala podpory tragikomickej figúrky, ktorého „naše“ médiá označujú za umelca, Lorenza. Jeho umenie spočíva len vo vandalizme. Polial napríklad farbou bustu Vasila Biľaka a v tričku, na ktorom bol vyobrazený slovenský štátny znak v kosoštvorci, čím hanobil štátny symbol, polial farbou pamätnú tabuľu Dr. Jozefa Tisa. Tieto akty vandalizmu pán Benčík schvaľoval ! Mladík v publiku sa spýtal, prečo pán Benčík podporil svojim lajkom na sociálnej sieti status Lorenza, ktorý verejne popieral zločiny Banderu. Takú absurdnú odpoveď snáď v publiku nečakal nikto. Vraj to bol náhodný lajk priateľovi !
V odpovedi na ďalšiu otázku ospravedlnil udávanie ( aj keď nepriame ) verejnými statusmi dotknutých osôb na sociálnej sieti. Takže je podľa neho v poriadku, ak vyzve školu, aby vyhodila študenta kvôli jeho názorom.
Na inú otázku toho istého mladíka reagoval Samuel Marec. Povedal, že vulgarizmy nie sú normálny spôsob komunikácie. S tým sa dá jednoznačne iba súhlasiť. Dodal, že na jeho facebooku vraj nie sú žiadne vulgarizmy. Preveril som si to teda. Je to pravda, v súčasnosti naozaj na jeho facebooku žiadne vulgarizmy nie sú. Ale pod streamom, ktorý som vysielal, mi pristál koment so screenom, kde bola táto fotka z profilu Samuela Marca.
Fotka mala byť zavesená na Marcov profil 21.decembra 2015. Chcel som si teda pozrieť túto fotku na jeho profile a zistil som, že Samuel Marec nemá v decembri 2015 žiadny príspevok. Zaujímavé zistenie vzhľadom k tomu, že na svoj profil dáva statusy pomerne často. Budí to vo mne dojem, že mohol svoje príspevky vymazať. Vymazal aj túto fotku, alebo screen, ktorý mi pristál v komente pod streamom bol fake ?
Ten istý mladík položil aj otázku o istom kuchárovi v Anglicku, ktorého prepustili z práce len kvôli jeho statusu na facebooku. Udal(i) ho človek/ľudia podobný(í) Benčíkovi. Ten to obhajoval tým, že tento človek je rasista a je to správne. Padla teda otázka, či je aj správne, že Benčík vo svojom blogu zverejnil aj fotku s jeho dieťaťom. Jeho odpoveď bola, že to nebolo jeho dieťa, ale bloger Jozef Oravec ( lebo o ňom bola reč ) je rozvedený a má jedno dieťa a na fotke sú nejaké aziatské deti. Počkajte, tu mi niečo nesedí. Oravec je rasista a fotí sa s deťmi aziatov ? Tak aby bolo jasné, že pán Benčík klame, tu je spomínaná fotka. Zverejňujem ju síce nerád vzhľadom na Jozefove súkromie, ale už ju zverejnil Benčík vo svojom komentári na svojom facebookovom profile. Je ten blondiačik aziat ? A dôkaz, aký je Oravec rasista poskytuje aj tá Jozefova priateľka.
Potom som zopár otázok položil ja. Hneď na začiatku chcel pán Benčík odpútať pozornosť a zosmiešniť ma. Vytkol mi nesprávne vykanie. Naozaj moja chyba. Ale ako mravokárca by teda mal aj on používať spisovnú slovenčinu a nepoužívať bohemizmy, aké použil na besede ( tázaný, dotazovaný). Veľkou záhadou pre mňa bolo, odkiaľ poznal moje meno, pritom sme sa nikdy v živote nestretli, ani nijakým spôsobom nekomunikovali. Svedčí aj to o jeho povesti Sledoslava ? Zrejme áno.
Ale prejdime k samotným otázkam. Spýtal som sa, či si diskusiu predstavuje, ako rozhovor dvoch ľudí s rovnakým názorom na pódiu, teda bez oponentov a to nie len v ten večer. Na to začal hrať svoj part Marec, ktorý sa snažil všetkých presvedčiť, že vlastne v ten večer nie je o čom diskutovať. Keď som ho upozornil, že som sa nepýtal len na túto besedu, tak sa len ironicky, až arogantne zasmial. Benčíkova odpoveď znela, že nie je povinný chodiť na diskusie, pokiaľ oponent rozmýšľa inak. Takéto je myslenie „demokratov“. Môj názor je ten, že diskusia názorových protipólov posúva našu spoločnosť vpred.
V druhej mojej otázke som odhalil ďalšie Benčíkove klamstvo. Počas besedy povedal, že neodmietol žiadnu diskusiu. Toto je vyslovená lož. Do diskusie ho totiž pozval Tibor Rostas, šéfredaktor časopisu Zem a Vek, ktorú on odmietol.Úbohá bola odpoveď Bielej vrany, že nemohol prijať Rostasovo pozvanie, lebo nebolo. Úplne ignoroval fakt, že Rostas ho do tej diskusie pozval. Úbohá bola aj snaha nielen Benčíka, ale aj časti publika dehonestovať Tibora Rostasa a zosmiešniť svojimi odpoveďami moju osobu. Pri tejto otázke kľučkoval, ako len mohol, ale jednoznačne odpovedať nedokázal.
Tak isto nedokázal dať odpoveď na otázku, prečo nechce dať súhlas Rostasovi, aby zverejnil ich telefonický rozhovor. Ten totiž nebol o súkromí, ale o veciach verejných. Určite táto debata bola zaujímavá. Čoho sa pán Benčík obáva ? Že by vyplávali na povrch ďalšie jeho klamstvá ? Alebo sa bojí, že by zosmiešnil sám seba ? Pri tejto otázke opäť nezabudol zosmiešniť Rostasa, ktorého teatrálne imitoval, vraj povedal až na konci rozhovoru, že hovor nahráva a telefón mu položil. Naozaj profesionálna úroveň „demokrata“. Ale ako to v skutočnosti bolo, sa môžeme len domnievať, ja mám informácie celkom iné.
Ďalší mladý človek z publika sa Benčíka spýtal, aká je jeho definícia extrémizmu, či fašizmu, keďže dostal ocenenie ako Biela vrana práve ako lovca fašistov a extrémistov. Odpoveď bola viac ako zaujímavá. Najprv sa pán Benčík spýtal, aký je súvis medzi Bielou vranou a fašizmom. Z jeho odpovede potom vyplynulo, že fašista je každý človek, ktorý miluje svoju vlasť, má obavy o jej budúcnosť a myslí si, že jej dokáže pomôcť. Ak to poviem nadnesene, tak podľa jeho definície by boli fašisti dokonca ruskí vojaci počas druhej svetovej vojny, ktorí bojovali proti nacistom. Šokom pre mňa bolo, že na poznámku z publika, že podľa tej definície je fašistom napríklad aj poslanec Milan Krajniak, reagovali Marec aj Benčík súhlasne.
V tom ma napadlo, že som vlastne nedostal odpoveď na moju poslednú otázku, ktorú som položil v mene slečny sediacej vedľa mňa. Musela odísť na vlak a tak sa nedočkala otázok z publika, preto ma požiadala, aby som tú otázku položil ja. Prekvapene som sledoval, ako Benčík nedokáže odpovedať na otázku, či je na seba hrdý. Čo si mám o tom myslieť ?
Ani vo sne by ma však nenapadlo, že keď budem klásť túto otázku, verbálne na mňa zaútočí podnapitý, možno nafetovaný priaznivec pána Benčíka a zasype ma spŕškou vulgarizmov.
Ako som sa dozvedel po príchode domov, nebol to jediný incident tohoto človeka. Ten druhý bol oveľa vážnejší. Keď som doma otvoril Facebook, znechutene som si prečítal tento status zo stránky „Prečo amerikanofilom hrabe“ : https://www.facebook.com/amerikanofil/posts/1278777142180155
Takto sa správajú tí mierumilovní „demokrati“, podľa ktorých sú všetci s iným myslením tí zlí a agresívni extrémisti ?
Samozrejme si túto besedu nemohol nechať ujsť ani zástupca Slovenského hnutia obrody, ktorý poukázal na Benčíkove neustále zosmiešňovanie predsedu SHO Róberta Šveca, konkrétne jeho červenú kravatu. Podľa Marca to vraj ale nie je zosmiešňovanie, ale iba žart. Smiať sa z človeka len pre jeho oblečenie svedčí o jeho nedostatku intelektu. To je teda „intelektuálna“ úroveň, za ktorú by sa nehanbili ani v krčme 4. cenovej skupiny.
Prekvapením pre mňa bolo, že sa do diskusie nezapojil nikto z tábora priaznivcov pána Benčíka. Príčiny si môžeme len domýšľať.
Cieľom tohoto blogu bolo poukázať na spôsoby manipulácie Sama Marca a klamstvá pána Benčíka. V Trnave utrpel porážku najmä preto, lebo ľudia odhalili jeho lži v plnej nahote. Aspoň sčasti mu však slúži ku cti, že dal priestor na otázky z publika, napriek tomu, že vedel, že má v publiku dosť oponentov. Kiež by našiel odvahu pozvať si oponenta aj na pódium.
