Žijeme v dobe, ktorú sme si už raz prežili v ére minulého režimu. Žijeme v dobe, kedy sa za názor vyhadzuje zo škôl a práce. Žijeme v dobe strachu vyjadriť svoj názor v obave z možných perzekúcii. A oni sa aj naozaj dejú.
Že nie ? Uvediem zopár príkladov. Marián Mišún bol „odídený“ z mestskej polície za vyjadrenie názoru pálením vlajky EU. Historik Dr. Martin Lacko sa snažil objektívne zhodnotiť naše dejiny, ale na nátlak musel odísť (https://www.aktuality.sk/clanok/369561/historik-upn-lacko-velebil-tisa-dostal-vypoved/). „Hon na čarodejnice“ sa spustil za vyjadrenie názoru aj okolo prešovského učiteľa politológie Štefana Surmáneka. (https://www.aktuality.sk/clanok/337415/kandidoval-za-kotlebovu-stranu-ako-ucitel-politologie-na-univerzite-konci/). Tieto praktiky siahajú do konca aj do Anglicka (!!!), keď za názor vyhodil zamestnávateľ blogera Jozefa Oravca.
Na mňa samotného bol tiež vyvíjaný nátlak, keď len kvôli mojim názorom navštívili môjho zamestnávateľa dvaja „divní“ páni. Na šťastie, pre môjho zamestnávateľa je dôležitý môj výkon v práci, nie moje názory a aktivity v súkromí.
No a najnovší príklad je študent Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity Jozef Repka. Čo sa vlastne stalo ? Bloger Ján Levoslav Benčík, prezývaný aj eštéBenčík, ktorého pre jeho eštébácke praktiky prijal aj americký prezident na Slovensku Andrej Kiska, napísal blog o Jozefovi (https://dennikn.sk/blog/buduci-pan-ucitel-ktoreho-hrdinami-su-kotleba-magat-svec-putin-a-kaddafi/). Evidentným cieľom tohto blogu bolo ublížiť študentovi, inak by spôsobom jemu vlastným nepriamo nevyzval pedagogickú fakultu, aby Jozef Repka musel opustiť školu. On len vlastne „upozornil“ a počkal si kým dielo skazy dokoná niekto iný, v tomto prípade dekan Pedagogickej fakulty prof. PaeDr. René Bílik, CSc. Ten okamžite zareagoval, dištancoval sa od Jozefa a inicioval proti nemu konanie ! Vyhlásenie dekana nájdete tu http://pdf.truni.sk/aktuality?2017-01-17-vyhlasenie-dekana-k-rasovej-neznasanlivosti . Rozoberme si teda trochu jeho vyhlásenie. Pán dekan píše, že rešpektuje slobodu prejavu, no zároveň chce za ňu perzekvovať. Tu sa pán dekan veľmi mýli, sloboda prejavu môže byť obmedzená jedine v prípade, ak by niekto navádzal na trestný čin fyzickej likvidácie niekoho. To sa však v Jozefovom prípade ( a dokonca ani v prípadoch uvedených v úvode ) nestalo. Inak to nie je sloboda slova. Tú nám dokonca zaručuje aj ústava.
Čl. 12
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Čl. 26
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.
V skutočnej demokracii sa za iný názor ( nech je aj nesprávny, pomýlený, či úplne hlúpy ) neperzekvuje, nepostihuje väzením, ale diskutuje sa o ňom a argumentami vyvracia. Perzekúcia svedčí nielen o tom, že argumenty možno neexistujú, ale aj o nedostatku úcty voči inému názoru, nedostatku úcty a rešpektu k inému človeku, nedostatku úcty k slobode samotnej.
V závere svojho vyhlásenia pán dekan nezabudol poďakovať všetkým, ktorí mu poskytli informáciu o situácii. V ľudovej reči sa poďakoval donášačom, ako sa za bývalého režimu hovorilo. Vrátili sme sa teda v čase napäť, keď sa človek obával, kedy čo a pred kým môže povedať, aby nebol postihovaný. Môžeme stále hovoriť o slobode ? Alebo skôr o totalite ?
Svoju „úlohu“ vykonal aj „slovenský“ mainstream, konkrétne topky a aktuality, ktoré sa venovali kauze Jozef Repka. Ani pri páchateľoch trestných činov a vrahoch neuvádzajú celé meno. V Jozefovom prípade ( a prípadoch spomenutých v úvode blogu ) tak urobili, čím ho chceli ostrakizovať a vyrobiť z neho odstrašujúci prípad, aby mali ľudia strach vyjadriť svoj názor, ktorý nekorešponduje s oficiálnym názorom mainstreamu. Mainstream je takto spoluzodpovedný za nastolenie totalitných praktík.
K osobe Benčíka je škoda sa aj vyjadrovať. Je smutné, že špicli dostávajú od prezidenta vyznamenanie za činnosť, ktorou neraz zničia život človeka. Takýmito ľuďmi väčšina národa pohŕdala za bývalého režimu, tak ako nimi pohŕda aj teraz.
Aktualizované : Keďže som bol upozornený, že vyhlásenie pána dekana niektorým ľuďom nejde načítať, prikladám print screen z oficiálnej stránky pedagogickej fakulty
