Nemám ku Košiciam žiaden zvláštny vzťah. Mesto ako mesto. Aj keď toto je teda poriadne veľké, má svoj život, kultúru, starosti i radosti. No napriek tomu sa s Košičanmi teším. Naozaj neviem prečo, len sa teším, že vyhrali. A navyše dosiahli hetrik. Tak mi je akosi príjemne. Možno je to tým, že som Prešovčan a z Prešova do Košíc je čo by kameňom dohodil. (Kolegynka tú trasu naposledy urobila za 12 minút jednašestkovým benzínom, ale neprezraďte...)
V Košiciach mám rád staré námestie, Dóm, Minimaratón, ktorý som si bol zabehnúť v jeseni (ten je len súčasťou veľkého Medzinárodného maratónu mieru, veď asi viete), ZOO, Botanickú záhradu a zopár známych... A teším sa z víťazstva hokejistov. Príjemný pocit, keď si uvedomím, že šport má naozaj tú silu ľudí spájať. Odrazu, keď v ňom o niečo ide, sa vedia spojiť aj odvekí rivali, horný koniec s dolným, väčšie mesto s menším...
Teším sa aj z toho, že to bolo víťazstvo zaslúžené (to už píšem ako hokejový neodborník), vydreté, dosiahnuté disciplinovanou hrou a súhrou celého realizačného tímu. Nebolo treba naťahovať finále na 3:3 (kvôli návštevnosti a obchodu), proste to vyhrali v piatom zápase a to sa mi páči.
Tak teda Košičania, gratulujem vám, teším sa s vami a aj keď možno nie až tak euforicky, ale prežívam to vaše víťazstvo tiež. A je mi fajn. Do budúcnosti vám prajem veľa podobných úspechov, plnú Steelarenu na majstrovstvách, veľa pekných hokejových zážitkov, veľa turistov, dobrých obchodov a... proste všetko dobré.
S pozdravom, váš Prešovčan.
