Stretnutie

Bol štvrtok. Konečne po troch dňoch nepršalo. Za mnou bol v celku pozitívny deň. O 1615 som ako obvykle išiel čakať na mojich malých host bratov na zástavku autobusu. Po dlhom čakaní, pretože autobus zakaždým mešká, konečne došli. Otvorili sa dvere a z nich vystúpili decká. Najmenšieho som zobral na ruky a druhého za ruku. Ako sme sa blížili k prechodu pre chodcov všimol som si, že v strede cesty stojí kamión a nervózne trúbi. Ako som sa k nemu približoval zrak sa mi zastavil na jeho poznávacej značke. SK. Deťom som povedal:“Tak toto je kamión zo Slovenska. Zakývajte vodičovi.“ Deti poslušne zakývali. Vodič si ma všimol. Očividne nevedel kam má ísť ďalej a chcel sa spýtať na cestu. Išiel som mu pomôcť. Stiahol okienko, ukázal mi papier a povedal :“Nevieš kde nájdem tohto chuja?“. Pozrel som sa na neho a na jeho veľké prekvapenie(nedal som najavo, že som Slovák) som odpovedal: „Prepáčte neviem, dovidenia.“ Sklamaný z toho, že sa takto prezentujeme pred potenciálnym cudzincom, som sa vrátil domov a na zvyšok dňa sa ma zmocnil nepríjemný pocit.

P.S.: Týmto nechcem povedať, že všetci kamionisti sú takíto.:)