Ako som skončil so zberateľstvom

Nálepky tých drobných stvorení, ktoré medzi sebou zápasia ako kohúty v ich zápasoch, som zbieral v siedmom ročníku na ZŠ. Stále som ich nosil vo vrecku.(ešte šťastie, že „kapsáče“ boli vtedy v móde). Ale po čase ma začali nudiť. Bolo ich priveľa jedna nálepka ako druhá. Zrazu som dostal nápad. Nálepky sú predsa na lepenie. A kde je najlepšie miesto pre nekalú činnosť? Bum, prvá nálepka skončila v pisoári na chlapčenských záchodoch. Zazvonilo a pobral som sa do triedy. Po hodine, som išiel skontrolovať, či nálepka vydržala nápor tekutín. Stále tam bola živá a zdravá. Prizval som dvoch spolužiakov nech dokončíme dielo. Za nasledujúcu prestávku sme minuli polovicu mojich samolepiek a vyzdobili sme nimi chlapčenské pisoáre. Vyzeralo to cool.(mám aj fotku, ale tá ostala doma)

Druhý deň začal obyčajne. Ráno som vstal, ani som nemyslel na to, že by som mal mať nejaký problém. Škola začala. Ale asi na druhej hodine sme na chodbe začuli kroky. Boli dosť hlasné a z toho sme usúdili, že sa blíži zástupkyňa.(veľká (doslovne) pohroma školy, deti pred ňou utekali). Traja sme začali mať obavy a začali sme si pripravovať nejaké sakramentsky dobré dôvody, prečo sme to urobili. Dvere sa otvorili a pani zástupkyňa vošla dnu. „Kto oblepil chlapčenské pisoáre?“ spýtala sa. Po bleskovom uvažovaní sme si povedali, že sa priznáme a trest tak snáď bude menší.(Vo filmoch to predsa funguje,nie?) Vytrpeli sme si 15 minútový krik či sme normálny, či si uvedomujeme, že sme mohli upchať rúry, či chceme, aby rodičia platili výmenu rúr a tak ďalej. Po tom odišla. Nanešťastie, hodinu sme mali s našou triednou učiteľkou takže nasledoval ďalší výchovný monológ s vyhrážkami o zníženej známke zo správania. Po hodine sme sa zhodli, že asi by bolo lepšie tie nálepky odstrániť ešte pred tým ako nás o to poprosia. Tak sme si zohnali sáčky na ruky a každý si zobral svoje kružidlo. Zistili sme, že ak je nálepka čerstvo omočená, tak ide ľahšie zoškrabať dole. Keď nám došli vlastné „zásoby“ tak sme zháňali ľudí ktorí mali práve plný mechúr. Nadýchal som sa močoviny, že mi to stačilo na život a ešte aj dnes, keď vojdem na verejné WC tak si spomeniem na túto príhodu. Po prestávke(bola to tá 20 minútová) sme mali všetko hotové. Viete strach a stres urobia z hocikoho veľmi dobrého robotníka.

A aký bol výsledok? Pre mňa úsmevná príhoda a skončenie pokémon éry, pre učiteľku šedivý vlas naviac a pre moju žiacku knižku text:

“Radovan sa správa nevhodne, do pisoáru nalepil nálepky. Ak nedôjde k náprave, dôjde k pokarhaniu riaditeľom školy“